Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Voľby do orgánov samosprávy obcí
5. 10. 2023
Dňa 2. 10. 2023 bolo vydané ROZHODNUTIE PREDSEDU NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY č. 387/2023 Z. z. o vyhlásení volieb do orgánov samosprávy obcí.
Podľa § 181 ods. 3 písm. a), b) a d) v spojení s ods. 4 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov boli vyhlásené voľby do orgánov samosprávy obcí v obciach Slovenskej republiky uvedených v prílohe č. 1 k tomuto rozhodnutiu a zároveň bol určený podľa § 20 ods. 2 písm. a) a ods. 3 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov deň konania volieb na sobotu 10. februára 2024, a podľa § 181 ods. 6 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola určená lehota na vykonanie volieb uvedená v prílohe č. 2 k tomuto rozhodnutiu.
K
Elektroniku nakupujú ľudia skôr online
28. 9. 2023
Až 84 % opýtaných Európanov si základné tovary ako potraviny a toaletné výrobky kúpi radšej v kamennej prevádzke.
V predajni si ľudia radšej vyberajú aj luxusné tovary a šperky (73,1 %) či ručne vyrábané výrobky (72,2 %). Do obchodu si európski spotrebitelia tiež radšej zájdu po domáce potreby (65,7 %) a kozmetiku (61,9 %). Viac ako polovica opýtaných preferuje nákup obuvi a oblečenia v klasickom obchode. Naopak, darčeky, hobby výrobky či elektroniku ľudia skôr nakupujú online...
B
Slováci sa vracajú k nákupu v kamenných predajniach
28. 9. 2023
Tržby retailových parkov vzrástli oproti vlaňajšku o 21 %. Nákupné centrá zaznamenali o 11 % vyšší obrat ako v minulom roku. "Výraznejší nárast návštevnosti i obratu bol evidovaný najmä v prvom štvrťroku 2023," priblížila Sadovská. Ako dodala, v posledných rokoch bolo nákupné správanie Slovákov ovplyvnené najmä pandémiou a lockdownami, neskôr vojnovým konfliktom na Ukrajine a s ním súvisiacou energetickou krízou či rekordne vysokou infláciou v krajine.
Nielen na Slovensku, ale aj v Európe sa ľudia čoraz viac vracajú k nákupom v kamenných predajniach. Z globálneho prieskumu CBRE z konca minulého roka totiž vyplynulo, že väčšina európskych spotrebiteľov preferuje pre svoje nákupy fyzické prevádzky, informovala Sadovská.
B
Byť či nebyť v 2. pilieri? Odpoveď vás možno prekvapí
27. 9. 2023
Máte obavy z možného poklesu finančných trhov, ktorý by vás obral o investované úspory? Nasledujúci článok by mal vaše obavy zmierniť a ukázať, že výhody 2. piliera jednoznačne prevažujú možné nevýhody.
Skúsme sa teraz pozrieť bližšie na dôležité informácie o dlhodobom investovaní, kam sporenie v 2. pilieri patrí. Aké sú teda kľúčové výhody 2. piliera?
• Nemíňate ani euro zo svojej peňaženky, keďže príspevky doň idú z odvodov do Sociálnej poisťovne, ktoré aj tak musíte platiť. Z aktuálnej priemernej hrubej mzdy, ktorá je približne 1 300 €, je to niečo vyše 70 € každý mesiac.
• Potenciál rastu a reinvestovanie výnosov, keďže sa zhodnocujú nielen príspevky z odvodov zo Sociálnej poisťovne, ale aj výnosy z predchádzajúceho obdobia. Spolu s dlhodobým charakterom sporenia, ktorý sa počíta v desiatkach rokov, to znamená vysoký potenciál zhodnotenia úspor v 2. pilieri.
• Pravidelnosť príspevkov zo Sociálnej poisťovne, za ktoré sa každý mesiac kupujú podiely v dôchodkovom fonde za aktuálne platné ceny. V prípade poklesu akciových trhov ich tak získate viac a, naopak, v čase rastu akciových trhov ich kúpite za daný príspevok menej. Pravidelné sporenie spriemeruje nákupné ceny, a tým zvýši stabilitu úspor, zároveň znižuje riziko výraznejších dlhodobých strát.
• Nízke poplatky, ktoré sú aktuálne vo výške len 0,45 % ročne a ešte budú klesať na cieľový stav 0,40 % ročne v roku 2025. Sporenie v 2. pilieri je tak z pohľadu poplatkov najlacnejšou formou sporenia na dôchodok.
Aký je potenciál rastu indexových fondov? Toto číslo vás prekvapí
Kľúčovú rolu v 2. pilieri zohrávajú negarantované indexové fondy, ktoré sú postavené najmä na indexe MSCI World. Ide o jeden z najznámejších globálnych indexov na akciovom trhu, ktorý sleduje výkonnosť veľkých a stredne veľkých spoločností v 23 rozvinutých krajinách sveta od roku 1969. Aké výsledky dosahuje? Pre väčšinu to bude prekvapenie, pretože dlhodobý výnos v dolároch za obdobie vyše 53 rokov do konca roku 2022 je 6,2 % ročne.
Aj po odpočítaní aktuálnych poplatkov v 2. pilieri, ktoré sú jedny z najnižších a ešte sa znížia, tak ide o výnos, ktorý vám za 45 rokov dôchodkového sporenia prvý príspevok zo Sociálnej poisťovne teoreticky zhodnotí viac ako desaťnásobne.
Prepady akciových trhov? Dočasná záležitosť
Mnohí za najväčšie riziko akciových fondov považujú veľké prepady globálnych finančných trhov. Tie sú však rizikom len pre tých, ktorým sa blíži odchod do dôchodku. Pre mladších sporiteľov, naopak, znamenajú výhodnejší nákup podielov v čase prepadu. Systém 2. piliera však myslí aj na situácie starších sporiteľov a vďaka automatickému postupnému presúvaniu úspor od 50. roku života do konzervatívnych fondov vo výške 4 % ročne je toto riziko v 2. pilieri minimalizované.
Keď sa pozrieme na jeden z najväčších posledných prepadov v histórii indexu MSCI World, zistíme, že kríza amerického realitného trhu a bankrot Lehman Brothers v roku 2008 znamenala stratu vyše 50 %, ktorú sa však podarilo zmazať za 6 rokov a 4 mesiace. A ostatný výraznejší prepad o vyše tretinu prišiel v spojitosti s pandémiou, avšak všetky straty index MSCI World zmazal už po polroku. Nehovoriac o tom, že obdobie prepadu bolo z pohľadu sporiteľov výhodou, pretože počas tohto obdobia nakupovali podiely v dôchodkových fondoch za výhodnejšie ceny.
B