Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Ak ste sa pomýlili v údajoch pri kúpe diaľničnej známky, máme dobrú správu
19. 6. 2023
Protimonopolný úrad (PMÚ) SR oslovil s požiadavkou Ministerstvo dopravy SR a Národnú diaľničnú spoločnosť. V prípade chybného či neúplného zadania údajov pri nákupe elektronickej diaľničnej známky bude mať zákazník možnosť opravy, doplnenia alebo zmeny týchto údajov najneskôr do 15 minút od uskutočnenia nákupu. Protimonopolný úrad (PMÚ) SR oslovil Ministerstvo dopravy SR a Národnú diaľničnú spoločnosť s požiadavkou na zváženie úpravy obchodných podmienok tak, aby boli prospešnejšie pre zákazníkov, informoval v pondelok PMÚ.
"Zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti bol úrad vyrozumený, že zmena znenia všeobecných obchodných podmienok bude realizovaná v tom zmysle, že dôjde k predĺženiu lehoty na vykonanie opravy, doplnenia alebo zmeny chybne alebo neúplne zadaných údajov do konca príslušného kalendárneho dňa. Zároveň bude umožnené požiadať o vykonanie opravy údajov aj po uplynutí uvedenej lehoty a to v prípade, ak prevádzkovateľ vozidla preukáže, že chybne zadané evidenčné číslo vozidla v čase úhrady diaľničnej známky nebolo pridelené žiadnemu vozidlu," informoval úrad.
B
Microsoft opravil desiatky veľkých chýb vo Windows aj Office
14. 6. 2023
Pozor aj na koniec podpory pre staršie vydanie Windows 10, ktoré je stále hojne používané.
Microsoft od včerajšieho dňa začal uvoľňovať v riadnom termíne bezpečnostné aktualizácie pre svoje kľúčové produkty. Windows 10 a Windows 11 nevynímajúc.
Záplaty v riadnom termíne vychádzajú vždy v druhý utorok v danom mesiaci, pričom ide o takzvaný „Patch Tuesday“. Ten júnový pripadol na 13. júna.
Až 78 bezpečnostných problémov
Microsoft v rámci vydania júnových opravných aktualizácií zaplátal celkovo 78 bezpečnostných problémov. Medzi nimi nájdeme aj 38 takých bezpečnostných chýb, ktoré umožňovali vzdialené spustenie potenciálne škodlivého zdrojového kódu.
Hoci takýchto chýb boli skoro štyri desiatky, len (našťastie) poltucet z nich má stupeň závažnosti „Kritický“.
Ani jedna z nich navyše nie je takzvaná zero-day zraniteľnosť, resp. nie sú dostupné informácie, že by momentálne už bola aktívne zneužívaná k útokom na systémy. Po publikovaní informácií k záplatám sa však môžu podobné útoky objaviť.
Microsoft okrem iného opravoval závažný bezpečnostný problém v produkte Microsoft SharePoint Server (CVE-2023-29357) či Microsoft Exchange Server (CVE-2023-32031).
Spoločnosť zároveň opravovala viacero problémov v kancelárskom riešení Microsoft Office, pričom chyby bolo možné zneužiť napríklad špeciálne vytvorenými dokumentmi (zošitmi) pre Excel aj OneNote.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
TÍTO Slováci budú mesačne dostávať 1 300 eur! Týka sa to aj vás?
12. 6. 2023
Maximálna výška dávky v nezamestnanosti a garančného poistenia, ktoré svojim poistencom priznáva a vypláca Sociálna poisťovňa, bude od 1. júla vyššia. Kto má na ne nárok?
Maximálna dávka v nezamestnanosti sa zvýši o viac ako 91 eur mesačne a dávka garančného poistenia stúpne o 279 eur. Vyššiu maximálnu dávku v nezamestnanosti budú dostávať noví žiadatelia – teda tí, ktorí sa po 1. júli 2023 zaevidujú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v posledných 4 rokoch boli poistení v nezamestnanosti najmenej 730 dní a dosahovali v tomto období mzdu nad hranicou 2 608 eur mesačne.
Maximálna výška dávky v nezamestnanosti dosiahne od 1. júla 2023 pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci 1 329,10 eura (v súčasnosti je to 1 234,30 eura) a pri 30-dňovom mesiaci bude predstavovať 1 286,20 eura (v súčasnosti 1 194,50 eura). Noví žiadatelia o dávku tak budú dostávať maximálnu dávku vyššiu o viac ako 91 eur mesačne. Poberať ju možno najviac 6 mesiacov. Nová hranica maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa bude týkať len tých dávok, na ktoré vznikne nárok od 1. júla 2023. Poistencom, ktorí už dávku poberajú, sa výška dávky od júla nemení.
Nárok na dávku v nezamestnanosti majú po splnení zákonných podmienok povinne poistené osoby v nezamestnanosti, t. j. zamestnanci na základe trvalého pracovného pomeru alebo zamestnanci – dohodári s pravidelným mesačným príjmom na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.
B
(Zdroj: www1.pluska.sk/rady-a-tipy/)
Ak hacker napadne firmu, nevypínajte počítač, zmažú sa totiž stopy
12. 6. 2023
Evidujeme nárast kvality ransomware útokov, ktoré môžu viesť k strate peňazí, duševného vlastníctva alebo môžu spôsobiť sabotáž, hovorí etický hacker Tomáš Zaťko
Etické hackovanie, známe tiež ako „white hat“ hackovanie, je proces skúšania a testovania bezpečnosti počítačových systémov a sietí s cieľom identifikovať a opraviť bezpečnostné chyby a zraniteľnosti. V čoraz väčšej miere služby etických hackerov využívajú firmy z rôznych odvetví. O aktuálnych trendoch, vývoji útokov či chybách zo strany firiem hovorí pre TREND Tomáš Zaťko, CEO spoločnosti Citadelo.
Počet kyberútokov rastie aj pre vojnu na Ukrajine či rýchly rozvoj AI. S ktorými formami hackingu sa slovenské firmy stretávajú najčastejšie?
V rámci Slovenska sú najčastejším problémom útoky, ktorým by bolo možné ľahko predísť, keby firmy viac prioritizovali svoju kybernetickú bezpečnosť. Stačí jeden úspešný útok a firma môže utrpieť nevyčísliteľné škody. Týmto škodám je možné predchádzať, ak by firmy pravidelne realizovali penetračné testy alebo aplikovali programy, ktoré by im umožnili identifikovať slabiny v bezpečnosti vopred. Ak sa tak nestane, stačí jeden úspešný hacker, ktorý dokáže ukradnúť osobné údaje alebo čísla kreditných kariet.
Ak sa firma stane cieľom kyberútoku, aký by mal byť jej postup?
Veľká chyba, ktorú robia firmy je, že ihneď vypnú počítače a týmto sa zmaže veľa stôp. Ak chce firma situáciu aj následne vyšetriť, je potrebné urobiť si snapshoty virtuálnych prístrojov. Ide o veľmi dôležité veci, ktoré inak zo systému zmiznú. Potom je možné zistiť potrebné informácie o útoku a útočníkovi – samozrejme, ak je to niečo, čo spoločnosť považuje za prioritu. Pokiaľ chcú útok len okamžite zastaviť, treba postupovať odpojením všetkých systémov.
Existuje aj možnosť, keď stačí odpojenie od internetu, ale to zastaví iba online prítomnosť útočníka. Často, pokiaľ je útok prepracovaný, môže dostať hacker upozornenie, že už nemá kontakt, a tak sa jeho stopy automaticky začnú mazať. Avšak v závislosti od toho, kto je útočníkom, môže byť rozdiel v tom, aké sú prvé kroky. Preto odporúčam poradiť sa s odborníkom.
B
(Zdroj: https://www.trend.sk/)