Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Priprav sa na to, že najväčšie uznanie sa dostane tomu, kto spravil najmenej.
Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.
Pomyselná dôlžitosť a zložitosť práce rastie úmerne s časom, ktorý je na jej vykonanie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Čas a história
Kto pri ceste strojom času do budúcnosti vystúpi počas jazdy, do cieľa dorazí ako vykopávka.
Môžete niekomu sľúbiť zajtrajšok, ale nemôžete mu kúpiť včerajšok.
Kto sa nepoučil z minulosti, už sa nepoučí - história nemá miesto pre tých, čo prepadli.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Prílišná iniciatíva je škodlivejšia ako neschopnosť.
Osoba na najvplyvnejšom mieste organizácie skôr či neskôr celý svoj čas spotrebuje na schôdzovanie a podpisovanie pošty.
Dobrý vedúci rozhodne aj z malého množstva údajov.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek a úspech
Prakticky nikto nedokáže dopredu rozpoznať svoje budúce úspechy od svojich budúcich omylov.
Tí, ktorí chcú urobiť veľký skok nahor, musia byť pripravení na to, že dopadnú hlboko dole.
Napriek tomu, že svet ide neustále dopredu, každý musí vždy začínať od začiatku.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)