Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Situácia s dostupnosťou liekov sa zlepšila, naďalej však niektoré chýbajú
19. 5. 2023
ŠÚKL potvrdil zistenia o nelegálnom reexporte liekov, o ktorých minulý týždeň informoval minister zdravotníctva Michal Palkovič. Práve reexport liečiv označil za najzávažnejší dôvod nedostatku liekov na trhu.
Aktuálna situácia s dostupnosťou liekov na Slovensku sa zlepšila, niektoré skupiny liekov však stále chýbajú. Ide napríklad o antibiotiká, lieky na vysoký krvný tlak či psychiatrické lieky. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Jana Matiašová.
ŠÚKL zároveň potvrdil zistenia o nelegálnom reexporte liekov, o ktorých minulý týždeň informoval minister zdravotníctva Michal Palkovič. Práve reexport liečiv označil za najzávažnejší dôvod nedostatku liekov na trhu.
„Vzhľadom na skutočnosť, že inšpekčné zistenia vo veci reexportu liekov sú predmetom prebiehajúcich správnych konaní, v ktorých nie je správnym orgánom právoplatne rozhodnuté, nebudeme vo veci poskytovať bližšie informácie, aby nedošlo k sťaženiu alebo k zmareniu účelu týchto správnych konaní,“ skonštatovala hovorkyňa.
B
Poslanci ukončili rokovanie diskusiou o zákaze spaľovacích motorov
18. 5. 2023
Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili utorkové rokovanie aktuálnej 90. schôdze diskusiou o návrhu stanoviska parlamentu k zákazu výroby nových spaľovacích motorov na úrovni EÚ po roku 2035. Rozprava k návrhu ešte neskončila, pokračovať má opäť v stredu (17. 5.).
Podľa uznesenia, ktoré predložili poslanci za strany SaS a Sme rodina, má vláda hlasovať proti každému návrhu, ktorý smeruje k znevýhodňovaniu, predražovaniu alebo zákazu spaľovacích motorov. Zároveň má viesť aktívne rokovanie a hľadať podporu u partnerských štátov EÚ proti zákazu spaľovacích motorov a presadzovať princíp technologickej neutrality.
B
Agrorezort: Nový minister bude venovať cenám potravín veľkú pozornosť
18. 5. 2023
Vysoké ceny potravín a potravinová inflácia patria medzi otázky, ktorým bude nový minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš so svojím tímom venovať veľkú pozornosť. Uviedol to pre TASR odbor komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v reakcii na výzvu opozičnej strany Smer-SD, aby pre jej návrhy zákonov o zdražovaní potravín nová vláda požiadala o skrátené legislatívne konanie.
"Nový minister pôdohospodárstva navrhne tiež potrebné opatrenia, ktorým budú predchádzať stretnutia s potravinármi a pôdohospodármi a ďalšími odborníkmi z agrosektora," spresnilo ministerstvo pôdohospodárstva. Požiadavku strany Smer-SD, aby vláda prijala na skrátené legislatívne konanie návrhy zákonov týkajúcich sa potravinárskeho sektora, vníma MPRV ako požiadavku, ktorú je potrebné podrobiť analýze efektívnosti. Podľa neho sa týka aj ďalších rezortov – hospodárstva, financií či práce. "S ohľadom na aktuálnu situáciu, a to vymenovanie úradníckej vlády prezidentkou SR 15. mája, nie je možné zrealizovať poctivú a medzirezortnú analýzu do piatka (19. 5.) tohto týždňa," dodalo agroministerstvo. "Problematika vysokých cien potravín bola dnes témou stretnutia s ministrom pôdohospodárstva, vláda pripravuje riešenia," dodal tlačový a informačný odbor Úradu vlády (ÚV) SR.
B
Slováci podpoisteniu nerozumejú, môže ich to stáť tisícky eur
16. 5. 2023
Podľa najnovšieho prieskumu, ktorý spoločnosť zrealizovala medzi svojimi finančnými maklérmi z celého Slovenska vyplýva, že nejde o ojedinelý problém.
Nízke poistné sumy sú najčastejším problémom starších poistiek bývania. Podľa aktuálneho prieskumu finančnej spoločnosti FinGO.sk sa veľká väčšina maklérov stretáva s podpoistením nehnuteľností, ktoré si ľudia bežne neuvedomujú. Často to zistia až po poistnej udalosti, keď im poisťovňa nepokryje škody v plnej výške.
„Ak si niekto pred desiatimi rokmi kúpil byt za 100 000 eur, mal by vedieť, že dnes má jeho nehnuteľnosť približne dvojnásobnú hodnotu. Pokiaľ si za ten čas v poistnej zmluve na nehnuteľnosť ani raz neupravil výšku poistnej sumy a nezvýšilo sa mu poistné, znamená to, že v prípade poistnej udalosti mu poisťovňa vyplatí omnoho nižšiu sumu, akú možno očakáva,“ upozornil riaditeľ pre neživotné poistenie FinGO.sk Jaroslav Krajňák.
Z najnovšieho prieskumu, ktorý spoločnosť zrealizovala medzi svojimi finančnými maklérmi z celého Slovenska vyplýva, že nejde o ojedinelý problém. S podpoistením nehnuteľností sa stretáva väčšina sprostredkovateľov.
„Až 82 % finančných maklérov za najčastejší problém starších poistných zmlúv označilo práve nízke poistné sumy. Ďalším problémom je, že klienti nemajú uzavreté komplexné poistenie, teda majú poistenú len nehnuteľnosť, ale nie domácnosť a zodpovednosť za škodu. Šesť z desiatich maklérov sa zároveň stretáva aj s tým, že klienti si byty či domy poistili len na výšku hypotéky, ale nie na hodnotu nehnuteľnosti,“ priblížil Krajňák.
15 percentná hranica
V prípade vyššieho podpoistenia môžu ľudia od poisťovne dostať oveľa menej peňazí, ako budú reálne potrebovať. Najmä v prípadoch, ak je ich nehnuteľnosť podpoistená o viac ako 15 %. To je podľa odborníka obvyklá hranica, od ktorej poisťovne začínajú uplatňovať podpoistenie a krátiť poistné plnenie.
B