Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Bratislavský satelit dostane veľké nákupné centrum
2. 9. 2022
Traduje sa to medzi ľuďmi a je to pravda: Bratislava má veľa nákupných centier. Potvrdzujú to štatistiky investičnej spoločnosti Colliers, podľa ktorých naša metropola má 822 štvorcových metrov obchodných stredísk na tisíc obyvateľov. Umiestňuje ju to na prvej priečke v Európe spolu s estónskym hlavným mestom Tallinn.
Nezaostávajú ani satelity. Dôkazom je projekt, ktorý developer ARDIS ZH práve predložil na posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Centrum má vyrásť na severe obce Bernolákovo – približne 20 kilometrov severovýchodne od Bratislavy – a bude mať rozlohu 19,5 tisíca štvorcových metrov. Na ilustráciu, najväčšie nákupné centrum na Slovensku, Avion Shopping Park, ich má 103-tisíc.
V
Zmeny vysokoškolského zákona
26. 8. 2022
Hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania v súlade s potrebami spoločnosti a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť.
Realizuje sa na základe zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2003. Uvedená právna norma bola v priebehu nasledujúcich rokov viackrát novelizovaná.
Zákon č. 137/2022 Z. z. od 25. 4. 2022 však priniesol do jeho legislatívneho znenia zásadné zmeny.
Podľa jeho znenia vysoké školy umožňujú študentom aktívne sa podieľať na činnostiach a riadení vysokej školy a jej súčasti, najmä ak ide o zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania, organizáciu štúdia a rozhodovanie vo veciach akademických práv a povinností študentov. Verejné vysoké školy sa môžu rozdeliť len na viaceré vysoké školy, zlúčiť sa alebo splynúť môžu len s inou vysokou školou.
Orgány verejnej vysokej školy sú orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy a ďalšie orgány verejnej vysokej školy. Orgánmi akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú: akademický senát verejnej vysokej školy, rektor, vedecká rada, umelecká rada alebo vedecká a umelecká rada a disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov. Ďalšími orgánmi verejnej vysokej školy sú kvestor a správna rada verejnej vysokej školy. Verejná vysoká škola môže ako ďalší orgán verejnej vysokej školy zriadiť aj orgán na plnenie úloh v oblasti zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania a iné orgány.
Akademický senát verejnej vysokej školy sa skladá z volených zástupcov akademickej obce verejnej vysokej školy. Má najmenej 15 a najviac 66 členov, z toho najmenej jedna tretina je vyhradená pre študentov. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, v akademickom senáte verejnej vysokej školy má zastúpenie každá fakulta.
K
Dôkazy svedka v správnom konaní
26. 8. 2022
Procesný priebeh uplatnenia nároku svedka na náhradu trov správneho konania správny poriadok nekonkretizuje, pri uplatnení nároku by však svedok mal predložiť všetky dôkazy, ktorými odôvodňuje svoje tvrdenia.
Pod dôkazmi rozumieme napríklad o lístok z dopravného prostriedku, faktúru z hotela alebo iného ubytovacieho zariadenia, doklad preukazujúci výšku ušlej mzdy a iné podklady, ktoré preukazujú výdavky svedka.
K
Počítanie lehôt v správnom konaní
22. 8. 2022
Pre počítanie 3 dňovej lehoty primerane platí § 27 ods. 2 až 4 správneho poriadku.
Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 správneho poriadku alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu.
V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak v danom prípade.
Pretože § 31 ods. 3 správneho poriadku výslovne nekonštatuje, že zmeškanie uvedenej 3 dňovej lehoty svedkom nemožno odpustiť, je možné, aby svedok, ktorý túto lehotu zmeškal, požiadal správny orgán o odpustenie jej zmeškania, pričom podľa § 28 správneho poriadku platí, že:
• správny orgán zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Správny orgán môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok,
• zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden rok,
• proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty sa nemožno odvolať.
Pojem „závažné dôvody“ pritom správny poriadok ani demonštratívnym právnym výpočtom neustanovuje a preto je na zvážení správneho orgánu, či dôvody zmeškania lehoty svedkovi uzná v danom prípade.
K