Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Sprístupňovanie strelných zbraní
8. 7. 2022
Zákon o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu je technickým predpisom z oblasti posudzovania zhody podľa § 2 písm. e) zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu.
Zákon č. 64/2019 Z. z. zastrešuje právnu úpravu základných požiadaviek a postupov posudzovania zhody na strelné zbrane a strelivo pre civilné použitie a ďalšie podrobnosti ako sú označovanie strelných zbraní a streliva, dokumenty vydávané autorizovanou osobou, vyhlásenie o zhode a overovacie značky strelných zbraní a streliva.
Novelou zákona dochádza k úprave niektorých ustanovení zákona v nadväznosti na zaradenie iba toho tlmiča hluku výstrelu medzi zakázané doplnky zbrane, ktorý nespĺňa podmienky podľa zákona. Zmeny sa týkajú úpravy použitej terminológie, požiadaviek na tlmič, posudzovania zhody tlmiča, označovania tlmiča a výstupných dokumentov posudzovania zhody tlmiča a úprav vyplývajúcich z aplikačnej praxe. Jednou z takýchto úprav je aj zavedenie povinnosti pre autorizované osoby vyhotovovať počas posudzovania zhody strelnej zbrane vyrobenej podstatnou úpravou strelnej zbrane a strelnej zbrane vyrobenej podstatnou úpravou strelnej zbrane, ktorej súčasťou je tlmič, fotodokumentáciu strelnej zbrane. Dôvodom tejto úpravy je snaha reflektovať na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe, kedy len na základe predloženia protokolu o kusovom overení strelnej zbrane vyrobenej podstatnou úpravou strelnej zbrane a strelnej zbrane vyrobenej podstatnou úpravou strelnej zbrane, ktorej súčasťou je tlmič, nie je možné identifikovať strelnú zbraň vo vzťahu k informáciám uvedeným vo výstupnom dokumente posudzovania zhody. Fotodokumentácia je bežnou súčasťou výstupných dokumentov posudzovania zhody notifikovaných osôb napríklad v oblasti osobných ochranných prostriedkov, hračiek a využíva sa pri identifikácii výrobkov v rôznych oblastiach verejného záujmu. Zavedenie tejto povinnosti teda zjednoduší spôsob kontroly, či výstupné dokumenty boli vydané k príslušnej strelnej zbrani, čo výrazne pomôže napríklad pri kontrole pri predkladaní žiadosti o dovoz a vývoz strelných zbraní.
K
Zdravotnícke pomôcky a zdravotnícky materiál
1. 7. 2022
Predmetom novely zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín je okrem iného aj právna úprava zdravotníckych pomôcok, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a dietetických potravín.
Novela zavádza výnimky z povinnosti predkladať medicínsko-ekonomický rozbor a možnosť uzatvoriť zmluvu o podmienkach úhrady zdravotníckej pomôcky, špeciálneho zdravotníckeho materiálu alebo dietetickej potraviny medzi ministerstvom alebo zdravotnou poisťovňou na jednej strane a výrobcom alebo veľkodistribútorom zdravotníckej pomôcky, špeciálneho zdravotníckeho materiálu alebo dietetickej potraviny na druhej strane.
K
Farmako-ekonomický rozbor lieku a nákladová efektívnosť
1. 7. 2022
Z prostriedkov verejného zdravotného poistenia je nevyhnutné lieky uhrádzať vo výške zodpovedajúce klinickému prínosu, ktorý liek pacientovi prináša.
Za účelom zabezpečenia náležitého posúdenia klinického prínosu každého lieku, novela zákona o úhrade liekov odstraňuje existujúcu nerovnosť v povinnosti predkladať farmako-ekonomický rozbor lieku a preukázať nákladovú efektívnosť medzi liekmi, ktoré sú určené na liečbu ojedinelého ochorenia, a ostatnými liekmi. Novela ukladá povinnosť predložiť farmako-ekonomický rozbor a preukázať nákladovú efektívnosť pre všetky lieky, vrátane liekov určených na liečbu ojedinelého ochorenia. Cieľom zavedenia tejto povinnosti je zabezpečiť dostatočné, spoľahlivé a overiteľné informácie, na základe ktorých sú príslušnými orgánmi prijímané rozhodnutia o úhrade liekov z finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia a uhrádzať všetky lieky z prostriedkov verejného zdravotného poistenia vo výške, ktorá prislúcha ich klinickému prínosu.
Efektívne vynakladanie finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia novela zabezpečuje taktiež prostredníctvom podpory vstupu generických a biologicky podobných liekov na trh. Novela podporuje vstup generických a biologicky podobných liekov na trh najmä zavedením automatickej revízie úhrad a cizelovaním definície prvého, druhého a tretieho generického lieku a biologicky podobného lieku.
Efekt úspory zdrojov verejného zdravotného poistenia novela prináša taktiež prostredníctvom zefektívnenia postupu uplatňovania existujúcich nástrojov šetrenia (revízie úhrad či referencovania) a zavedením nových nástrojov, akým je napríklad zavedenie nového procesného postupu pre určovanie úhradových skupín či možnosť určenia, že liek podlieha osobitnej cenovej regulácii.
K
Rusko smeruje do vynútenej platobnej neschopnosti. Západ mu blokuje platby
27. 6. 2022
Ruská federácia smeruje k vynútenej platobnej neschopnosti, do nedeľného večera má totiž zaplatiť zhruba sto miliónov dolárov ako úroky zo zahraničných dlhopisov. Peniaze na zaplatenie síce má, západné krajiny jej ale kvôli invázii ruských vojsk na Ukrajinu platbu nechcú umožniť. Informuje o tom web britských novín Financial Times.
Moskva už dala v minulosti opakovane najavo, že platobnú neschopnosť neuzná, pretože peniaze má. Ak by Rusko nezaplatilo, ocitlo by sa prvýkrát od boľševickej revolúcie spred viac ako sto rokov v platobnej neschopnosti pri záväzkoch voči zahraničí.
Termín splatnosti úrokov bol pred mesiacom, v nedeľu večer končí 30-dňová lehota, ktorú Rusko ešte malo na vyrovnanie záväzkov. Ide o bežnú prax - ak dlžník nezaplatí podľa stanovenej dohody, začína 30-dňová ochranná lehota, kedy ešte môže dojednať nápravu.
V