Najväčšie zdražovanie v rámci eurozóny je momentálne na Slovensku
11. 7. 2023
Paradoxne, za súčasnou najvyššou infláciou je aj pomoc štátu v prípade drahých energií.
Slovensku pripadlo v najnovšom hodnotení vývoja spotrebiteľských cien nelichotivé posledné miesto v rámci eurozóny. Spomedzi krajín platiacich eurom tak u nás zažívame najväčšie zdražovanie.
Miera inflácie (HICP) na Slovensku dosiahla podľa Eurostatu v júni 11,3 percenta, pričom priemer za eurozónu predstavoval 5,5 percenta. Predbehli sme dokonca aj Estónsko, ktoré ešte donedávna malo infláciu nad úrovňou 20 percent.
Aktuality.sk analyzovali tento stav s odborníkmi. Prečo momentálne máme na Slovensku najvyšší rast cien spomedzi krajín eurozóny?...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Podmienky poskytovania úverov sa sprísňujú
6. 7. 2018
Banky po novom musia pri žiadostiach o úver prihliadať na dve nové kritériá. Upravuje sa limit pre pomer úveru k hodnote založenej nehnuteľnosti (tzv. LTV). Banky na Slovensku musia po novom viac prihliadať na zadlženosť klientov. Do platnosti totiž vstupujú nové opatrenia Národnej banky Slovenska (NBS), ktoré sprísňujú podmienky poskytovania úverov. Finančné domy zhoršenie dostupnosti úverov neočakávajú.
Viaceré tvrdia, že nové pravidlá NBS spĺňajú už v súčasnosti. Banky po novom musia pri žiadostiach o úver prihliadať na dve nové kritériá. Upravuje sa limit pre pomer úveru k hodnote založenej nehnuteľnosti (tzv. LTV). Doteraz mohli úvery, ktoré presahujú 80 % LTV, tvoriť najviac 40 % nových úverov. Od 1. júla sa tento podiel znižuje na 35 %, až má klesnúť na 20 %. Okrem toho sa zrušia tzv. 100-% hypotéky. „V praxi to znamená, že ak bude klient kupovať nehnuteľnosť po 1. júli, musí mať našetrených minimálne 10 % z jej hodnoty. Väčšina klientov však bude potrebovať vlastné zdroje až vo výške 20 %,“ tvrdí hovorkyňa Tatra banky Zuzana Žiaranová. Podľa Slovenskej sporiteľne sa podiel úverov s LTV vyšším ako 90 % už dva roky pohybuje okolo hranice 7 %, nepôjde teda o veľkú zmenu. „K úverovaniu obyvateľstva sme vždy pristupovali zodpovedne a túto hranicu sme s 33-% podielom úverov nad 80 % LTV spĺňali už v poslednom štvrťroku 2017. Nepredpokladáme tak prakticky žiadny vplyv,“ uviedol vedúci oddelenia retailových úverov sporiteľne Ján Bača. ČSOB tiež neočakáva, že obmedzenie bude mať na klientov významný vplyv. „Predpokladáme, že k nemu môže dôjsť až neskôr, pri postupnom znižovaní tejto hranice na 20%,“ doplnila hovorkyňa banky Anna Jamborová. Postupne sa zníži aj podiel úverov, ktoré by klientov v porovnaní s ich príjmom neprimerane zadlžili. Ide o úvery, pri ktorých celkový dlh, vrátane nového úveru, prevyšuje 8-násobok čistého ročného príjmu žiadateľa. Ide o tzv. kritérium DTI. Od 1. júla budú môcť banky nad túto hodnotu poskytnúť 20 % nových úverov, od októbra do konca tohto roka bude môcť byť takýchto úverov 10 %. „Ak sa pozrieme na súčasný stav a na príjem priemerného Slováka, ani tu nás žiadna pohroma od leta nečaká. Podľa zverejnených údajov NBS koncom roka dosahoval podiel úverov presahujúcich 8-násobok čistého príjmu žiadateľa 19 %. To sa prakticky zhoduje s 20 -% výnimkou platnou súčasne so zavedením nových limitov,“ tvrdí Bača. Rovnaké očakávania má i Tatra banka. Prima banka uviedla, že oba limity NBS plní už v súčasnosti. „Neočakávame preto dosah na úverovanie,“ uviedla hovorkyňa banky Eva Čonková. ČSOB očakáva, že toto obmedzenie môžu pocítiť klienti, ktorí už nejakú pôžičku splácajú. „Pocítiť to môžu tiež klienti, ktorí si chcú kúpiť nehnuteľnosť v lokalitách, kde je dostupnosť bývania z pohľadu pomeru ceny a priemernej mzdy nižšia, prípadne ak žiadajú o úver jednotlivo a posudzuje sa tak iba ich individuálny príjem,“ uviedla Jamborová.
Poľnohospodárstvo bolo vlani ziskové, 60 miliónov eur pred zdanením
6. 7. 2018
Pozitívny vývoj bol podľa správy ovplyvnený cenovým faktorom – nárastom cien poľnohospodárskych výrobkov, pri hmotnostnom poklese hrubej poľnohospodárskej produkcie, najmä rastlinnej.
„Kladný výsledok hospodárenia sa dosiahol aj vplyvom stability vyplácania podpôr pri súčasne medziročnom zlepšení speňažovania živočíšnej produkcie, čo čiastočne vykompenzovalo celkový pokles tržieb z rastlinnej produkcie. Bez podpôr by však bola väčšina podnikov stratová,“ priblížilo MPRV SR. Rok 2017 bol podľa agrorezortu vo výsledku hospodárenia pozitívnejší, nielen v porovnaní s predchádzajúcim rokom, ale aj s päťročným priemerom rokov 2012 až 2016 a výškou bol tretí najvyšší po roku 2000. Podiel celkových podpôr na výnosoch dosiahol 32,5 % a priamych platbách 17,2 %. Podľa MPRV naďalej pretrvávali diferencie medzi úrovňou podpôr slovenského poľnohospodárstva a poľnohospodárstva krajín EÚ-15. Výnosy poľnohospodárstva v roku 2017 dosiahli úroveň 2,389 miliardy eur. Náklady dosiahli výšku 2,329 miliardy eur a rástli pomalším tempom (3,5-%) ako výnosy (4,0-% rast). Tržby za predaj vlastných poľnohospodárskych výrobkov dosiahli vlani úroveň 1,650 miliardy eur, z toho za predaj rastlinných výrobkov 921 miliónov eur a predaj živočíšnych výrobkov 729,2 milióna eur. Medziročne vzrástli tržby o 3,6 %, čo súviselo najmä s rýchlejším nárastom tržieb za živočíšne výrobky (o 9,6 %), pretože tržby za rastlinné výrobky klesli (o 0,7 %).
Nový zákon skráti stavbu diaľnic
4. 7. 2018
Jedenkrát a dosť. Takéto pravidlo chce minister dopravy Árpád Érsek zaviesť v novom stavebnom zákone. Podľa vlastných slov ho k tomu donútili najmä aktivisti, ktorí zbytočne blokujú výstavbu úsekov diaľnic po celom Slovensku.
Najmenej o tri mesiace sa pre ich námietky odsunuli napríklad práce na križovatke Triblavina aj na tuneli Čebrať. Pripomienky aktivistov pritom kompetentní počúvajú už roky – niektoré z nich v minulosti zamietli, iné čiastočne prijali.
Najdlhší tunel Slovenska má 15 rokov
2. 7. 2018
Vodičov prechádzajúcich cez päťkilometrový tunel Slovenska trápia najmä časté uzávierky, nie príliš dobrý technický stav vozovky a potreba rozšírenia o druhú rúru. Po úseku diaľnice D1 medzi Beharovcami a Fričovcami prejde denne cez tunel viac ako 13-tisíc vozidiel, teda asi dvakrát toľko, čo tesne po jeho otvorení. Z nariadenia vlády o bezpečnostných požiadavkách stavby vyplýva, že maximálna intenzita dopravy v jednej rúre je 20-tisíc áut denne. Tento strop má Branisko podľa odhadov diaľničiarov dosiahnuť v roku 2022 a práve vtedy chcelo bývalé vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti dokončiť novú rúru. To sa pravdepodobne ale nestane.
Odborník zaoberajúci sa výstavbou diaľnic, Ján Kovalčík priznáva, že novú rúru bude Branisko akútne potrebovať asi do desiatich rokov, aby sa následne mohlo začať s generálnou opravou tej pôvodnej. Jej nevyhnutnosť nám potvrdil aj starosta obce Fričovce Ján Mikula. Otvorením tunela pred pätnástimi rokmi sa podľa jeho slov situácia neporovnateľne zlepšila, a preto dúfa v čo najskoršie naštartovanie výstavby druhej rúry. „Doprava na diaľnici je z roka na rok viditeľne hustejšia a vieme, že proces prípravy výstavby je zdĺhavý. Podľa mňa by sa malo začať čo najskôr, ak nechceme riešiť problémy opäť na poslednú chvíľu,“ hovorí Mikula. HN sa zaujímali o ďalšie plány diaľničiarov s tunelom Branisko, NDS však na naše otázky do uzávierky nereagovala.