Najväčšie zdražovanie v rámci eurozóny je momentálne na Slovensku
11. 7. 2023
Paradoxne, za súčasnou najvyššou infláciou je aj pomoc štátu v prípade drahých energií.
Slovensku pripadlo v najnovšom hodnotení vývoja spotrebiteľských cien nelichotivé posledné miesto v rámci eurozóny. Spomedzi krajín platiacich eurom tak u nás zažívame najväčšie zdražovanie.
Miera inflácie (HICP) na Slovensku dosiahla podľa Eurostatu v júni 11,3 percenta, pričom priemer za eurozónu predstavoval 5,5 percenta. Predbehli sme dokonca aj Estónsko, ktoré ešte donedávna malo infláciu nad úrovňou 20 percent.
Aktuality.sk analyzovali tento stav s odborníkmi. Prečo momentálne máme na Slovensku najvyšší rast cien spomedzi krajín eurozóny?...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť.
13. 12. 2017
Do polovice roku 2016 sme boli svedkami viac ako 5-ročného trendu poklesu cien energií na svetových burzách. Druhá polovica roku 2016 i vývoj v roku 2017 však ukázal, že tento trend je minulosťou. Ceny zaznamenávajú postupný nárast.
Cena silovej elektriny na burze medzi rokmi 2016 a 2017 stúpla o 18 %. Rastú nielen ceny forwardov, ale aj spotové ceny. Príčin pre tento vývoj je viacero. Môžeme medzi ne zaradiť studené počasie zo začiatku roka 2017 i problémy s výrobou vo viacerých francúzskych jadrových reaktoroch, ktoré zvýšili dopyt po elektrine z uhlia a plynu. Rovnaký efekt mala masívna odstávka jadrových elektrární v Ázii po zemetrasení v Južnej Kórei (september 2016). Ďalším faktorom bolo sucho v oblasti Škandinávie a južnej Európy počas roka 2017, čo spôsobilo nižšiu produkciu elektriny z obnoviteľných zdrojov (vodné elektrárne) a zároveň teplé počasie na juhu zvýšilo spotrebu elektriny v dôsledku používania klimatizačných zariadení. Predpokladáme, že tento vývoj bude s ohľadom na geopolitickú a ekonomickú situáciu pokračovať. Príčinou sú najmä rastúce ceny uhlia. Rovnaká situácia je aj pri zemnom plyne, ktorý je momentálne mimo centra záujmu. Ide o globálne trendy, ktoré nemožno ovplyvniť, ale treba sa zamerať na to, ako optimalizovať spotrebu.
Bratislava chce vďaka vlakom predísť kolapsu
11. 12. 2017
Od nedele začnú Slováci jazdiť vlakmi po novom. Vstúpi totiž do platnosti nový cestovný poriadok, ktorý okrem rýchlejších vlakov na trase do Žiliny prinesie najväčšiu zmenu obyvateľom Bratislavy a blízkeho okolia. „Veríme, že práve lepšie využitie železnice zlepší zlú dopravnú situáciu, ktorú v Bratislave máme,“ uviedol riaditeľ Železničnej spoločnosti Filip Hlubocký.
Hlavnou novinkou je pravdepodobne obnovenie vlakového spojenia medzi hlavným mestom a Rajkou, maďarskou obcou, v ktorej žije 2 500 Slovákov. Nový spoj bude premávať medzi stanicou v Petržalke a Hegyeshalomom, stáť bude v už spomínanej Rajke a na železničnej stanici v Rusovciach. Vlakové spojenie by malo odľahčiť premávku medzi Petržalkou a obcami na juhovýchod od Bratislavy. „Ide predovšetkým o to, aby obyvatelia, ktorí sa nasťahovali do maďarských obcí, začali využívať tento spôsob dopravy. Tak by nechali autá doma, a to vrátane tých, ktoré u nás nechajú zaparkované,“ hovorí zástupca starostu Rusoviec Radovan Jenčík. Podľa neho je každodenná realita taká, že vodiči strávia v rannej zápche aj 20 minút, kým sa vôbec dostanú z Rusoviec.
Porsche chystá výrobu dielov v Piešťanoch
8. 12. 2017
Automotive segment by sa na Slovensku opäť mohol rozšíriť. Po výrobe SUV modelov v Bratislave a výrobe lisovacích nástrojov v Dubnici nad Váhom sa Porsche môže rozšíriť aj do Piešťan, kde v lete nakúpilo pozemky. „Môžeme potvrdiť, že spoločnosť Porsche získala spomínané pozemky už v júli tohto roku,“ potvrdil hovorca spoločnosti Porsche AG Christian Weiss.
Na mieste by mala vyrásť nová výrobná hala s výrobou komponentov do elektromobilov. So záujmom o spoluprácu mal výrobca osloviť aj piešťanské letisko. Kedy má v pláne začať s výstavbou závodu, vedenie podniku zatiaľ neprezradilo. Nová investícia by mala byť pod palcom agentúry SARIO. Tá HN odpovedala, že situáciu nemôže komentovať, keďže investícia nie je uzatvorená.
Kažimír chce indexový fond aj v treťom pilieri. Čo by to prinieslo
7. 12. 2017
Indexový fond zatiaľ funguje len v druhom pilieri. Zarába najlepšie zo všetkých. Keď si niekto začína sporiť na dôchodok a vstupuje do druhého alebo tretieho piliera, penzijná spoločnosť mu vždy ponúkne niekoľko fondov, v ktorých sa mu peniaze budú zhodnocovať.
Môžu to byť fondy, ktoré zarábajú málo, ale nič sa v nich nedá stratiť. Alebo sú to fondy, ktoré prudšie skáču, ale vedia zarobiť aj niekoľkonásobne viac. K takýmto rizikovým patrí aj indexový fond. V súčasnosti ho penzijné spoločnosti núkajú v druhom pilieri, no možno bude povinný aj v treťom.
Indexové fondy presadzuje minister financií Peter Kažimír. Chce, aby ich povinne mali všetky spoločnosti, ktoré spravujú tretí pilier. Navrhol to cez pripomienku k novele zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a označil ju za zásadnú. „V druhom pilieri sa dá investovať do rizikovejších fondov. V roku 2015 dosiahli napriek výkyvom na finančných trhoch viacnásobné reálne zhodnotenie. V treťom pilieri však ponúkané nie sú,“ vysvetlil Kažimír, prečo na nich trvá . V súčasnosti ponúkajú tretí pilier štyri spoločnosti – Axa, NN – Tatry Sympatia, Stabilita a Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky. Každá z nich má aspoň tri fondy, konzervatívny, rastový a výplatný. Líšia sa v stratégii.