Najväčšie zdražovanie v rámci eurozóny je momentálne na Slovensku
11. 7. 2023
Paradoxne, za súčasnou najvyššou infláciou je aj pomoc štátu v prípade drahých energií.
Slovensku pripadlo v najnovšom hodnotení vývoja spotrebiteľských cien nelichotivé posledné miesto v rámci eurozóny. Spomedzi krajín platiacich eurom tak u nás zažívame najväčšie zdražovanie.
Miera inflácie (HICP) na Slovensku dosiahla podľa Eurostatu v júni 11,3 percenta, pričom priemer za eurozónu predstavoval 5,5 percenta. Predbehli sme dokonca aj Estónsko, ktoré ešte donedávna malo infláciu nad úrovňou 20 percent.
Aktuality.sk analyzovali tento stav s odborníkmi. Prečo momentálne máme na Slovensku najvyšší rast cien spomedzi krajín eurozóny?...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Bitocoin prelomil magickú hranicu
29. 11. 2017
Hodnota digitálnej meny Bitcoin na veľkých burzách, vrátane sledovanej platformy BitStamp, prekročila hranicu 10-tisíc dolárov (približne 8 438 eur). Od začiatku tohto roka Bitcoin stúpol už desaťnásobne, čo je najväčší rast zo všetkých tried aktív. Bitcoinu pomáha rastúci dopyt od inštitucionálnych investorov po tom, čo sa rozšírilo jeho používanie, napísala agentúra Reuters.
Na platforme BitStamp dnes ráno Bitcoin vzrástol až na 10 743,61 dolára. Na menších platformách, ako CEX.IO a indexu coinmarketcap.com prekročil Bitcoin hranicu 10-tisíc USD oveľa skôr ako na BitStampe. Skeptici však stále upozorňujú, že je to klasická špekulatívna bublina, ktorá nemá žiadnu súvislosť s reálnou aktivitou na finančnom trhu alebo ekonomikou. Najväčším kritikom je šéf americkej banky JPMorgan Jamie Dimon, ktorý Bitcoin označil za podvod. "Rast hodnoty je pokračovaním dlhodobého trendu, ktorý bol ťahaný špekulatívnou aktivitou v Japonsku a tiež inštitucionálnymi investormi, ktorí sa pripojili k trhu s kryptomenami," uviedol šéf marketingu hongkonskej burzy Gatecoin Thomas Glucksmann. Sol Lederer z americkej technologickej spoločnosti LOOMIA však dodáva, že budúcnosť Bitcoinu je stále neistá. Podľa neho už niekoľko rokov čelí rovnakým vážnych technickým problémom a silnej konkurencii novších, sofistikovanejších blockchainov, čo sú decentralizované databázy, ktoré sa používajú pri kryptomenách ako účtovná kniha.
Ceny energií sa v roku 2018 menia: Zdražie elektrina aj plyn
29. 11. 2017
Koncová cena elektriny pre domácnosti od 1. januára 2018 medziročne stúpne v priemere o 2,71 %. Cena plynu pre domácnosti sa zvýši priemerne o 0,38 %, cena tepla o 1,0 %, dodávka vody o 0,18 %. Informoval o tom v utorok predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Ľubomír Jahnátek.
"Nárast ceny elektrickej energie v priemere pre Slovensko pre rok 2018 bude 2,71 %. Je to priemerný nárast z maximálnych možných úprav, ktorý si obchodníci urobia," povedal. V tarife D1 to podľa neho predstavuje za Slovenskú republiku priemerný nárast o 0,13 eura za mesiac alebo o 1,37 %, v tarife D2 o 0,51 eura alebo 2,08 %.Stúpne aj cena plynu. Cena plynu sa podľa Jahnátkových slov budúci rok zvýši v priemere o 0,38 %. "Cena komodity sa zvýšila. O nárast koncovej ceny požiadali len štyri subjekty, Slovenský plynárenský priemysel (SPP) o zvýšenie nepožiadal," doplnil. Teplo podľa predsedu ÚRSO v roku 2018 v priemere zdražie o 1 %. "Variabilná zložka vzrastie z toho o 1,2 % a fixná zložka o 0,9 %," poznamenal. Cena tepla sa podľa neho odvíja od ceny plynu, elektriny či uhlia. Predpokladá sa podľa jeho slov, že vplyvom najmä zatepľovania budov, objednané množstvo tepla budúci rok poklesne medziročne o 7 %, bude to však závisieť od vývoja počasia. Cena tzv. vodného sa podľa Jahnátka zvýši za Slovensko v priemere o 0,18 %, cena tzv. stočného o 0,91 %. "Väčšina vodárenských spoločností nepodala návrh na zvýšenie cien," dodal Jahnátek.
Na Slovensku plánujú traja investori vytvoriť 347 nových pracovných miest
28. 11. 2017
Firmy už požiadali štát o poskytnutie investičnej pomoci v celkovej výške 4,5 milióna eur.
Na Slovensku by malo vzniknúť 347 nových pracovných miest. Tie plánujú vytvoriť traja zahraniční investori. Spoločnosti Dongil Rubber Belt, Pankl Automotive a Röchling Automotive chcú v Topoľčanoch, pri Novom Meste nad Váhom a v Považskej Bystrici preinvestovať viac ako 48 miliónov eur.Ako informovalo Ministerstvo hospodárstva SR, firmy už požiadali štát o poskytnutie investičnej pomoci v celkovej výške 4,5 milióna eur. Spoločnosť Pankl Automotive chce v Topoľčanoch zriadiť vysoko výkonné centrum pre výrobu krytov na prevodovky a motory. Firma chce preinvestovať vyše 12 miliónov eur. Vytvoriť by mala 120 nových pracovných miest. Od štátu žiada poskytnutie pomoci vo forme úľavy na dani z príjmov v celkovej výške 1,55 milióna eur. Investičný zámer chce investor začať realizovať už v tomto roku.
Kórejská spoločnosť Dongil Rubber Belt chce rozšíriť svoj výrobný závod na výrobu gumových tesnení v Považskej Bystrici. Celkovo by mala preinvestovať 19,2 milióna eur a vytvoriť 150 nových pracovných miest. Po schválení vládnym kabinetom by mal investor dostať investičné stimuly vo forme daňových úľav v objeme 1,95 milióna eur.
Nemecká firma Röchling Automotive plánuje v obci Kočovce, v okrese Nové Mesto nad Váhom, vybudovať nový podnik na výrobu plastových automobilových komponentov. Investor by mal vytvoriť 77 nových pracovných miest. Výstavba nového závodu si vyžiada vyše 16,8 milióna eur. Investor požaduje od štátu miliónovú investičnú pomoc, taktiež vo forme úľavy na dani z príjmov.
Finančný výbor schválil návrh štátneho rozpočtu na budúci rok
27. 11. 2017
Ministerstvo financií v návrhu počíta s poklesom dlhu aj deficitu v najbližších rokoch. Návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky je postavený na solídnom hospodárskom raste a povedie k vyrovnanému hospodáreniu v roku 2020. Tvrdí to minister financií Peter Kažimír, ktorý prezentoval návrh rozpočtu na pondelňajšom rokovaní gestorského finančného výboru. Pozitívom makroekonomického vývoja pritom podľa ministra je, že hospodársky rast ťaží zo silného domáceho dopytu, ktorý bude v nasledujúcich rokoch výrazne podporený aj novými investičnými projektmi. Poslanci finančného výboru pritom odporučili návrh rozpočtu parlamentu schváliť aj s pozmeňujúcim návrhom, ktorým chcú vláde umožniť prijať úver od Európskej investičnej banky (EIB) v sume maximálne 300 miliónov eur. Podľa šéfa výboru Ladislava Kamenického ide len o umožnenie alternatívneho financovania štátu v prípade, ak by EIB poskytla výhodné podmienky.
Samotný návrh rozpočtu počíta na budúci rok s deficitom na úrovni 0,8 percenta výkonu ekonomiky. Postupne by mal klesať na 0,1 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2019 a vyrovnaný rozpočet by sme mali dosiahnuť o rok neskôr. Rozpočet pritom počíta so znižovaním verejného dlhu na budúci rok na 49,9 percenta hrubého domáceho produktu a postupne by mal klesať až k úrovni zhruba 45 percent výkonu ekonomiky v roku 2020 a mal by sa tak dostať zo sankčných pásiem dlhovej brzdy. Minister pritom hovorí, že do rozpočtu sa podarilo zapracovať množstvo priorít. Počíta napríklad aj s úpravou platových pomerov zamestnancov v štátnej službe, ako aj zamestnancov verejnej správy. Rovnako sú v rozpočte zapracované rezervy na veľké investičné projekty, pokrýva zmeny v oblasti sociálneho poistenia, sociálnych služieb či v zákone o službách zamestnanosti. Kažimír vyzdvihol aj rastúce výdavky na vzdelávanie, či v sektore obrany. Opozičný poslanec výboru Eugen Jurzyca (SaS) však upozorňuje, že vláda opäť zmierňuje svoje konsolidačné plány. Dokazuje to podľa neho aj postoj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá len nedávno skonštatovala, že Slovensko má dlhodobo udržateľné verejné financie. Po predložení návrhu však už rozpočtová rada dlhodobú udržateľnosť verejných financií podmieňuje tým, že v roku 2020 skutočne dosiahneme vyrovnané hospodárenie. Poslanci finančného výboru v pondelok odsúhlasili aj súhrnnú výročnú správu Slovenskej republiky za rok 2016, podľa ktorej hodnota čistého bohatstva verejného sektora Slovenska sa v minulom roku zlepšila. Ku koncu roka dosiahla záporných 120,727 mld. eur, čo v pomere k hrubému domácemu produktu znamenalo mínus 148,8 %. Medziročne sa tak negatívny podiel čistého bohatstva verejného sektora na hrubom domácom produkte znížil o 22,1 percentuálneho bodu. Koncept čistého bohatstva sa začal sledovať na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a má dať popis hospodárenia verejného sektora ako celku. Verejný sektor pritom v tejto definícii zahŕňa okrem organizácií verejnej správy aj podniky verejnej správy a Národnú banku Slovenska. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa pod čistým bohatstvom rozumie súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky Slovenska, vlastného imania podnikov štátnej správy a podnikov územnej samosprávy, upravený o implicitné záväzky, iné aktíva a iné pasíva vrátane podmienených záväzkov. Výbor pre financie a rozpočet odsúhlasil aj hodnotenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie, ktoré ministerstvo financií pripravuje v súlade so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, keďže dlh verejnej správy sa nachádza v sankčných pásmach dlhovej brzdy. Dlh verejnej správy by mal podľa tohto materiálu v nasledujúcich rokoch klesať najmä vplyvom znižovania rozpočtového deficitu. V minulom roku podľa notifikácie Eurostatu dosiahol verejný dlh Slovenska 51,8 percenta hrubého domáceho produktu. Minister financií bude musieť materiál odprezentovať aj v parlamente.