Zmeny v Civilnom sporovom poriadku
5. 6. 2023
Podľa súčasnej právnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ bol v takomto rozhodnutí nárok priznaný, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V súčasnej právnej úprave tak absentovala lehota, do ktorej má byť uznesenie obsahujúce výšku náhrady trov konania vydané, po tom, ako bol už nárok súdnym rozhodnutím priznaný.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo, pričom účastník, ktorému bol nárok na náhradu trov priznaný bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Ak bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania, účastník konania následne v lehote zaslal vyčíslenie trov konania. Do vyhotovenia písomného znenia rozhodnutia súd mohol ustáliť presnú výšku náhrady, ktorá bola priznaná a účastníkovi bolo doručené rozhodnutie už s vymedzením výšky priznanej náhrady trov konania, pričom uplynutím lehoty na prípadne podanie opravného prostriedku účastník konania disponoval exekučným titulom nielen k nároku, ktorý bol predmetom súdneho konania, ale aj k nároku na náhradu trov konania, čo umožňovalo začať s vymáhaním oboch nárokov súčasne v rámci jedného vykonávacieho konania.
Nezakotvenie žiadnej lehoty pre vydanie uznesenia k náhrade trov konania viedlo k tomu, že v praxi dochádzalo k situáciám, kedy bol síce účastníkovi súdneho konania nárok na náhradu trov konania priznaný súdnym rozhodnutím, ale ani po niekoľkých mesiacoch od vydania takéhoto rozhodnutia nie je výška nároku ustálená a nie je ju možné vymáhať. V praxi tak nastávali situácie, kedy si účastník konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, musel v samostatnom vykonávacom konaní uplatňovať nárok, ktorý bol predmetom súdneho konania a až následne, s časovým odstupom, nárok na náhradu trov konania. To viedlo jednak k zvýšenej administratívnej, časovej, ale aj finančnej záťaži účastníka konania, ale aj k zhoršeniu jeho situácie v prípadnom exekučnom konaní, keďže medzi časom si môžu nároky voči tomu istému dlžníkovi začať vymáhať aj ďalší veritelia a plynutím času sa tiež zvyšujú možnosti dlžníka účelovo sa zbavovať majetku.
Zakotvením lehoty na vydanie uznesenia k náhrade trov konania dochádza k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a zvýšeniu kvality fungovania súdneho systému. Predpokladá sa, že ubudnú prípady, kedy vydanie uznesenia o náhrade trov konania trvá neprimerane dlho a zároveň bude určená objektívna hranica, od ktorej sa bude možné odraziť pri posúdení, či nedochádza k prieťahom v konaní. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že lehota je pomerne dlhá a aj vzhľadom na minulú prax by jej dodržiavanie nemalo súdy neprimerane zaťažovať ani im spôsobovať problém.
K
Chorvátsko je o krok bližšie k euru
16. 5. 2022
Chorvátsky parlament dnes podľa očakávania schválil väčšinou hlasov zákon o zavedení eura ako oficiálnej meny v krajine. Podľa chorvátskych médií v 151-člennom Sabore tento právny akt podporilo 113 prítomných poslancov, 17 bolo proti a jeden sa hlasovania zdržal.
uro by sa malo v Chorvátsku stať oficiálnou menou od januára budúceho roka. Už od 5. septembra sa ale počíta s uvádzaním cien ako v doterajšej mene, teda v kunách, tak aj v eurách. V oboch menách by potom ceny mali platiť celý budúci rok.
Avšak cieľový dátum prechodu na euro ešte vyžaduje kladné hodnotenie zo strany Európskej komisie a zodpovedajúce rozhodnutie Rady Európskej únie. Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová dnes dala najavo, že v to verí.
"Je úžasné, že pravdepodobne veľmi skoro prijmeme Chorvátsko ako 20. člena. Budeme ešte musieť spočítať dáta a prejsť fakty a všetko zrevidovať. Urobíme to spoločne s Európskou komisiou a ECB sa tohto procesu zúčastní. Doteraz vidíme, že všetko ide podľa plánu," povedala v tejto súvislosti podľa denníka Večernji list šéfka ECB slovinskej televízii.
V
Štát zarobil na 5G sieťach, predal frekvencie za viac ako 60 miliónov eur
9. 5. 2022
Slovensko predalo v aukcii frekvencií pre siete piatej generácie 5G, štát za ne získa 63,61 milióna eur. Rozdelia si ich štyria existujúci telekomunikační operátori Orange Slovensko, O2 Slovakia, Slovak Telekom a SWAN. O výsledku elektronickej aukcie dnes informoval úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
"Cieľom tohto výberového konania bola podpora investícií do nových technológií 5G výrazne skôr, než vyprší platnosť súčasných individuálnych povolení vo frekvenčnom pásme 3600 MHz (31. augusta 2025). Predali sme celé pásmo a navyše za cenu, ktorá predstavuje slušný európsky priemer," uviedol predseda úradu Ivan Marták. Jediným kritériom v aukcii bola cena.
Frekvencie budú môcť úspešní účastníci aukcie používať od septembra roku 2025 do konca roku 2045.
Balík frekvencií aj pre siete 5G Slovensko predalo aj predvlani, a to za 100,2 milióna eur. Štát ponúkal frekvencie v pásmach 700, 900 a 1800 megahertzov a tiež vtedy ich získala spomínaná štvorica operátorov.
V
Presiahnutý povolený čas jazdy
29. 4. 2022
V prípade, ak policajt zistí, že vodič v doprave presiahol povolený čas jazdy bez prestávky v práci, povolený čas jazdy za prebiehajúci týždeň, alebo za dva za sebou idúce týždne, alebo nečerpal dobu denného alebo týždenného odpočinku, nariadi vodičovi bezodkladne odstaviť vozidlo na určenom mieste a okamžite začať čerpať prestávku v práci alebo dobu denného alebo týždenného odpočinku.
V prípade autobusovej dopravy sa určené miesto nariadeného odpočinku stanoví tak, aby počas nariadeného odpočinku neboli dotknuté práva a potreby cestujúcich. V prípade, ak policajt pri cestnej kontrole zistí, že vodič používa kartu vodiča, ktorá je sfalšovaná, alebo používa kartu vodiča, ktorej nie je oprávneným držiteľom, alebo drží viac ako jednu platnú kartu vodiča, je oprávnený túto kartu zadržať. Zadržanú kartu vodiča zašle ministerstvu. Ak má policajt pri cestnej kontrole dôvodné podozrenie, že vozidlo je vybavené zariadením na manipuláciu záznamového zariadenia alebo bolo použité manipulačné zariadenie, je oprávnený pri náležitom zohľadnení bezpečnostných aspektov a technickom vybavení pre účely kontroly odstrániť alebo porušiť plomby za predpokladu, že je vybavený náhradnými plombami a počas celej doby kontroly má kontrolnú kartu vloženú v záznamovom zariadení. Ak sa pri kontrole nepotvrdí manipulácia so záznamovým zariadením, odstránenie alebo porušenie plomby, policajt nahradí porušené alebo odstránené plomby novými plombami a vydá o porušení alebo odstránení plomby potvrdenie. Ak sa pri kontrole potvrdí manipulácia so záznamovým zariadením, odstránenie alebo porušenie plomby, policajt nenahradí porušené alebo odstránené plomby novými plombami, ale vydá o porušení alebo odstránení plomby potvrdenie. Dopravný podnik je povinný do siedmich dní od porušenia alebo odstránenia plomby zabezpečiť prehliadku záznamového zariadenia a pri periodickej prehliadke predložiť uvedené potvrdenie vydané policajtom.
K
Pobyt cudzincov – zmeny v zákone
29. 4. 2022
Zákon o pobyte cudzincov upravuje podmienky vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky a podmienky vycestovania cudzincov z územia Slovenskej republiky, ktoré nie sú upravené v osobitnom predpise alebo medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Zákon sa vzťahuje aj na cudzincov, ktorí požiadali o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, ktorým bol udelený azyl na území Slovenskej republiky, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej republiky.
Ešte 7. apríla 2020 prijala NR SR zákon č. 73/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19. Tento zákon bol Ministerstvom vnútra SR predložený ako iniciatívny materiál, ktorého účelom bolo na základe vyhlásenia mimoriadnej situácie uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 a vyhlásenia núdzového stavu uznesením vlády SR č. 114 z 15. marca 2020 z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného korona vírusom SARSCoV-2 na území Slovenskej republiky upraviť niektoré zákony v pôsobnosti ministerstva vnútra SR tak, aby sa pri ich aplikácii v čo najväčšej miere znížilo riziko ohrozenia verejného zdravia a zároveň, aby boli čo najmenej dotknuté práva občanov pri obmedzenom režime niektorých orgánov verejnej moci.
Zákonom č. 73/2020 Z. z. boli do zákona o pobyte cudzincov dané v § 131i prechodné ustanovenia súvisiace s krízovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19. Podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, krízová situácia je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav.
K