Zmeny v Civilnom sporovom poriadku
5. 6. 2023
Podľa súčasnej právnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ bol v takomto rozhodnutí nárok priznaný, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V súčasnej právnej úprave tak absentovala lehota, do ktorej má byť uznesenie obsahujúce výšku náhrady trov konania vydané, po tom, ako bol už nárok súdnym rozhodnutím priznaný.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo, pričom účastník, ktorému bol nárok na náhradu trov priznaný bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Ak bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania, účastník konania následne v lehote zaslal vyčíslenie trov konania. Do vyhotovenia písomného znenia rozhodnutia súd mohol ustáliť presnú výšku náhrady, ktorá bola priznaná a účastníkovi bolo doručené rozhodnutie už s vymedzením výšky priznanej náhrady trov konania, pričom uplynutím lehoty na prípadne podanie opravného prostriedku účastník konania disponoval exekučným titulom nielen k nároku, ktorý bol predmetom súdneho konania, ale aj k nároku na náhradu trov konania, čo umožňovalo začať s vymáhaním oboch nárokov súčasne v rámci jedného vykonávacieho konania.
Nezakotvenie žiadnej lehoty pre vydanie uznesenia k náhrade trov konania viedlo k tomu, že v praxi dochádzalo k situáciám, kedy bol síce účastníkovi súdneho konania nárok na náhradu trov konania priznaný súdnym rozhodnutím, ale ani po niekoľkých mesiacoch od vydania takéhoto rozhodnutia nie je výška nároku ustálená a nie je ju možné vymáhať. V praxi tak nastávali situácie, kedy si účastník konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, musel v samostatnom vykonávacom konaní uplatňovať nárok, ktorý bol predmetom súdneho konania a až následne, s časovým odstupom, nárok na náhradu trov konania. To viedlo jednak k zvýšenej administratívnej, časovej, ale aj finančnej záťaži účastníka konania, ale aj k zhoršeniu jeho situácie v prípadnom exekučnom konaní, keďže medzi časom si môžu nároky voči tomu istému dlžníkovi začať vymáhať aj ďalší veritelia a plynutím času sa tiež zvyšujú možnosti dlžníka účelovo sa zbavovať majetku.
Zakotvením lehoty na vydanie uznesenia k náhrade trov konania dochádza k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a zvýšeniu kvality fungovania súdneho systému. Predpokladá sa, že ubudnú prípady, kedy vydanie uznesenia o náhrade trov konania trvá neprimerane dlho a zároveň bude určená objektívna hranica, od ktorej sa bude možné odraziť pri posúdení, či nedochádza k prieťahom v konaní. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že lehota je pomerne dlhá a aj vzhľadom na minulú prax by jej dodržiavanie nemalo súdy neprimerane zaťažovať ani im spôsobovať problém.
K
Výška dávky tehotenské
9. 4. 2021
Výška tehotenského sa odvíja od dosiahnutých vymeriavacích základov (hrubých príjmov) v rozhodujúcom období, ktorým je najčastejšie predchádzajúci kalendárny rok.
Výška dávky predstavuje 15 % denného vymeriavacieho základu s tým, že nesmie byť nižšia ako dávka určená z 10 % maximálneho denného vymeriavacieho základu a vyššia ako dávka určená z maximálneho vymeriavacieho základu. Pretože maximálny denný vymeriavací základ na rok 2021 je v sume 71,8028 eur, tehotenské od 1. apríla 2021 bude nasledovné:
– minimálne tehotenské na kalendárny deň bude v sume 7,18028000 eur, t. j. 215,50 eur za 30-dňový kalendárny mesiac a 222,60 eur za 31-dňový kalendárny mesiac,
– maximálne tehotenské na kalendárny deň bude v sume 10,77042 eur, t. j. 323,20 eur za 30-dňový kalendárny mesiac a 333,90 eur za 31-dňový kalendárny mesiac.
K
Top zmena za sedem rokov pre Mochovce a zelené elektrárne
5. 4. 2021
Začiatok apríla prináša do slovenskej energetiky zásadnú zmenu. Vďaka dostavbe elektrického vedenia medzi Slovenskom a Maďarskom sa rozšíri hrdlo na tomto cezhraničnom profile. To umožní elektrine prúdiť cez toto prepojenie vo väčšom množstve.
Okrem toho, že Slovensko takto pomôže stabilite európskej prenosovej sústavy, ovplyvní to aj dianie u nás. Jednak je to príprava na spustenie tretieho bloku v Mochovciach. A pre zelené zdroje je to zas krok bližšie k ukončeniu takzvaného stop-stavu.
V
Svetu dochádza kritická surovina. Bez nej nebudú cesty ani domy
26. 3. 2021
Svetu dochádza kritická a zároveň významne podceňovaná surovina. Klimatickí vedci dokonca hovoria o jednej z najväčších výziev v udržateľnosti 21. storočia. Tou surovinou je piesok.
"Celá naša spoločnosť je postavená na piesku. Je to svetovo najspotrebovanejší surový materiál po vode a je základnou ingredienciou nášho každodenného života," píše CNBC.
Piesok je vitálnou surovinou napríklad vo výstavbe ciest, budov, či výrobe skla.
"Je čas panikáriť? To naozaj nepomôže, nadišiel čas pozrieť sa na to, ako vnímame piesok a tento pohľad zmeniť," myslí si Pascal Peduzzi, vedec, ktorý sa venuje klimatickým zmenám na environmentálnom oddelení OSN.
"Myslíme si, že piesok je všade. Nikdy sme si nepomysleli, že sa nám môže minúť, ale na niektorých miestach sa to už deje," hovorí.
V
Dopravné podniky hrozia štrajkom
24. 3. 2021
Zástupcovia zamestnancov dopravných podnikov, ktoré prevádzkujú mestskú hromadnú dopravu v mestách Bratislava, Košice a Prešov, vstupujú v utorok do štrajkovej pohotovosti.
Chcú tak vyjadriť nesúhlas s tým, že štát doteraz finančne nepomohol ich podnikom s výpadkom príjmov spôsobeným pandémiou nového koronavírusu a hrozí rušenie liniek i prepúšťanie.
Oznámili to zástupcovia zamestnancov s tým, že štrajková pohotovosť sa cestujúcich MHD nedotkne, má byť však viditeľná, a to napríklad označením na vozidlách.
Prevádzkovatelia MHD v mestách Bratislava, Košice, Prešov a Žilina vo februári upozornili, že situácia vo verejnej doprave je po januári kritická a bez pomoci od štátu môže prísť k rušeniu liniek a k prepúšťaniu. Výpadok tržieb v dôsledku koronakrízy označili za enormný.
Zástupcovia zamestnancov dopravných podnikov na Slovensku zároveň začiatkom marca zverejnili vyhlásenie, kde varujú pred štrajkovou pohotovosťou. Štát žiadajú, aby v plnom rozsahu finančne pomohol ich podnikom a kompenzoval výpadok príjmov spôsobený pandémiou.
Napríklad Dopravný podnik Bratislava eviduje pre koronakrízu výpadok tržieb na úrovni vyše 23 miliónov eur. To podľa dopravcu negatívne ovplyvňuje aj rozvoj MHD v hlavnom meste.
Ministerstvo dopravy v posledných týždňoch opakovane reagovalo, že nemôže pomôcť dopravným podnikom na Slovensku kompenzovať výpadok ich príjmov.
"Ide o dopravné podniky mesta, kde ministerstvo dopravy nemá žiadne akcie/podiel, preto nemá zákonnú možnosť ani vyčlenené finančné prostriedky na priamu pomoc prevádzkovateľom MHD," uviedol hovorca ministerstva Ivan Rudolf.
V