Sídla a obvody súdov
16. 11. 2022
Novela zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predstavuje revíziu reformy súdnej mapy schválenej parlamentom, a to zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Novela zákona nadväzuje na výstupy interného auditu pripravenosti rezortu spravodlivosti na implementáciu parlamentom schválenej reformy súdnej mapy a odborných diskusií prebiehajúcich nie len v rámci rezortu spravodlivosti.
Ministerstvo spravodlivosti vykonalo v nadväznosti na schválenú reformu súdnej mapy sériu intenzívnych odborných diskusií so všetkými aktérmi zapojenými do procesu jej implementácie, a to s predsedami dotknutých súdov vrátane poverených predsedov správnych súdov, predsedami najvyšších súdov, správou súdov, stavovskými organizáciami sudcov, Súdnou radou Slovenskej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a odborným tímom Úradu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a odolnosti.
Zistenia interného auditu a výsledky diskusií, ktoré sú východiskom pre formovanie obsahu novely zákona:
1. aktuálna personálna situácia na zriaďovaných správnych súdov aj jej očakávaný vývoj k pôvodnému termínu implementácie reformy súdnej mapy (1. január 2023) nevytvára predpoklad pre bezproblémový začiatok činnosti správnych súdov, pretože má dôjsť k presunu takmer 10000 „živých“ súdnych spisov v agende správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy, ktoré k 1. januáru 2023 nebudú disponovať aspoň minimálnym potrebným počtom sudcov pre zvládnutie tejto záťaže, berúc pritom do úvahy aj spustenie nového nápadu vecí,
2. organizačno-technické zabezpečenie zriadenia štyroch bratislavských mestských súdov si vyžaduje, vzhľadom na pomernú komplikovanosť parlamentom schváleného riešenia usporiadania prvostupňových súdov v hlavnom meste Bratislava, dlhšie obdobie pre riadnu implementáciu; situáciu komplikuje aj pilotná účasť rezortu spravodlivosti pri zavádzaní nového ekonomického informačného systému v gescii rezortu financií,
3. schválená právna úprava so sebou prináša isté riziká spojené s procedúrou tvorby rozvrhov práce súdov dotknutých reformou súdnej mapy, ktorú sú dôsledkom absencie jednoznačnej zákonnej úpravy, ako aj riziká spojené s prekladaním sudcov pri zmenách v sústave súdov; oba tieto aspekty môžu negatívne ovplyvňovať posudzovanie otázok spojených s inštitútom zákonného sudcu,
4. vzhľadom na to, že reforma súdnej mapy predstavuje jeden logický celok, ktorého jednotlivé prvky sú navzájom podmienené, nefunkčnosť niektorého z jej prvkov môže negatívne ovplyvniť implementáciu zvyšných prvokov; je dôležité túto skutočnosť mať na pamäti a vnímať reformu súdnej mapy ako jeden celok pri koncipovaní návrhov na jej revíziu,
5. je dôležité, aby reforma súdnej mapy bola implementované v relatívne stabilnom justičnom prostredí, čomu súčasný stav v úplnosti nezodpovedá.
K
Elektronické služby v zdravotníctve by mali začať v roku 2013
8. 4. 2011
Slováci budú môcť začať využívať prvé elektronické služby v rámci zdravotníctva pravdepodobne už počas roku 2013. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR K.Zollerová.
Využívanie elektronických služieb by malo v budúcnosti pre zdravotníctvo priniesť veľa výhod, akými sú napríklad elektronická zdravotná knižka, či elektronické objednávanie alebo predpisovanie liekov. Koľko zdrojov sa do informatizácie zdravotníctva naleje v tomto roku, zatiaľ známe nie je.
Slováci o kvalite života v meste
7. 4. 2011
Podľa medzinárodného prieskumu je iba 23 % Slovákov spokojných s kvalitou života vo svojich mestách, 63 % ju vníma ako priemernú a zvyšok považuje za slabú.
Dve oblasti, s ktorými sú mestskí ľudia najspokojnejší a nepovažujú ich za potrebné zlepšiť, sú nakupovanie a kultúra s nočným životom. Prieskum zistil, že 60 % obyvateľov sa narodilo v meste, v ktorom bývajú. Vyše polovica respondentov považuje za akútne zlepšenie v prístupe k zdravotnej starostlivosti, vo verejnej doprave, v parkovaní, v nákladoch na život, bezpečnosti či cenovej prístupnosti bývania.
Slovensko má 80 ložísk energetických surovín, väčšia časť sa zatiaľ nedá využiť.
6. 4. 2011
Na Slovensku sa vyskytuje celkovo 80 ložísk energetických surovín, v ktorých zásoby sa pohybujú v objeme 1,121 mld.ton.
Podľa Ministerstva životného prostredia SR (MŽP) sa v ložiskách nachádzajú väčšinou nebilančné zásoby (v súčastnosti nevyužiteľné), a to v objeme viac ako 700 mil.ton. V súčasnosti sa eviduje ťažba na 24 ložiskách. Z toho na 12 ložiskách sa ťaží zemný plyn, na 4 hnedé uhlie, na 3 gazolín, taktiež na 3 ropa poloparafinická a na 1 ložisku bitumózne horniny a lignit. Slovensko má však obmedzené zásoby energetických surovín a naďalej zostavá odkázané na dovoz.
Štát zruší regulované nájomné
30. 3. 2011
Od 1. septembra si majitelia reštituovaných bytov budú môcť slobodne narábať so svojím majetkom.
To znamená, že budú môcť nájomcom zvýšiť nájomné alebo vypovedať zmluvu a okrem iného im môžu byt predať za trhovú hodnotu. Ak však majitelia nenájdu s nájomcami spoločné riešenie, môžu im do konca roka vypovedať nájomnú zmluvu. Nájomcovia môžu potom štát požiadať o pridelenie náhradného bytu. Na výstavbu bytov pre vysťahovaných nájomcov by malo ísť do roku 2017 72 miliónov eur.