Sídla a obvody súdov
16. 11. 2022
Novela zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predstavuje revíziu reformy súdnej mapy schválenej parlamentom, a to zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Novela zákona nadväzuje na výstupy interného auditu pripravenosti rezortu spravodlivosti na implementáciu parlamentom schválenej reformy súdnej mapy a odborných diskusií prebiehajúcich nie len v rámci rezortu spravodlivosti.
Ministerstvo spravodlivosti vykonalo v nadväznosti na schválenú reformu súdnej mapy sériu intenzívnych odborných diskusií so všetkými aktérmi zapojenými do procesu jej implementácie, a to s predsedami dotknutých súdov vrátane poverených predsedov správnych súdov, predsedami najvyšších súdov, správou súdov, stavovskými organizáciami sudcov, Súdnou radou Slovenskej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a odborným tímom Úradu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a odolnosti.
Zistenia interného auditu a výsledky diskusií, ktoré sú východiskom pre formovanie obsahu novely zákona:
1. aktuálna personálna situácia na zriaďovaných správnych súdov aj jej očakávaný vývoj k pôvodnému termínu implementácie reformy súdnej mapy (1. január 2023) nevytvára predpoklad pre bezproblémový začiatok činnosti správnych súdov, pretože má dôjsť k presunu takmer 10000 „živých“ súdnych spisov v agende správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy, ktoré k 1. januáru 2023 nebudú disponovať aspoň minimálnym potrebným počtom sudcov pre zvládnutie tejto záťaže, berúc pritom do úvahy aj spustenie nového nápadu vecí,
2. organizačno-technické zabezpečenie zriadenia štyroch bratislavských mestských súdov si vyžaduje, vzhľadom na pomernú komplikovanosť parlamentom schváleného riešenia usporiadania prvostupňových súdov v hlavnom meste Bratislava, dlhšie obdobie pre riadnu implementáciu; situáciu komplikuje aj pilotná účasť rezortu spravodlivosti pri zavádzaní nového ekonomického informačného systému v gescii rezortu financií,
3. schválená právna úprava so sebou prináša isté riziká spojené s procedúrou tvorby rozvrhov práce súdov dotknutých reformou súdnej mapy, ktorú sú dôsledkom absencie jednoznačnej zákonnej úpravy, ako aj riziká spojené s prekladaním sudcov pri zmenách v sústave súdov; oba tieto aspekty môžu negatívne ovplyvňovať posudzovanie otázok spojených s inštitútom zákonného sudcu,
4. vzhľadom na to, že reforma súdnej mapy predstavuje jeden logický celok, ktorého jednotlivé prvky sú navzájom podmienené, nefunkčnosť niektorého z jej prvkov môže negatívne ovplyvniť implementáciu zvyšných prvokov; je dôležité túto skutočnosť mať na pamäti a vnímať reformu súdnej mapy ako jeden celok pri koncipovaní návrhov na jej revíziu,
5. je dôležité, aby reforma súdnej mapy bola implementované v relatívne stabilnom justičnom prostredí, čomu súčasný stav v úplnosti nezodpovedá.
K
Budúce desaťročie
30. 12. 2009
Uplynulé desaťročie ukázalo, že naša predstava aj o relatívne blízkej budúcnosti sa málokedy ukáže ako pravdivá a skutočnosť ju niekedy predbehne. Spomeňme si na obdobie pred desiatimi rokmi: počítačové hry sa ešte hrali na počítačoch, nie na mobilných telefónoch, o teroristoch sa skôr žartovalo, slnečná sústava mala deväť planét a o tých pri iných hviezdach sme len akotak tušili, rovnako ako o vode na Marse či na Mesiaci. Preto sa ťažko predpovedá, aký bude svet o desať rokov.
Malo by to však byť desaťročie mozgu, genetického výskumu a problémov s klimatickými zmenami.
Britský The Times predpovedá najväčší pokrok poznania do roku 2020 vedcom, ktorí skúmajú ľudský mozog. Ľudstvo vraj už nebude potrebovať psychológov, mozog sa bude dať kompletne nasimulovať pomocou počítačov. Ak bude mať niekto problém, doktori pustia simuláciu a na základe jej výsledkov predpíšu liek alebo zmenu životného štýlu.
Počítače sa pozrú na virtuálny model nášho mozgu a povedia nám, čo presne potrebujeme, aby nás prestala bolieť hlava. Niektorí vedci hovoria aj o Matrixe, teda o priamom prepojení
Veľký pokrok vedci predpovedajú aj vo výskume génov a v individuálnej génovej liečbe. Podarí sa zistiť, ktoré gény sú zodpovedné za choroby a naučíme sa ich opraviť. Tieto opravy prestanú byť finančne náročné. Keď dokonale pochopíme tieto procesy na molekulárnej úrovni, možno sa naučíme liečiť choroby, na ktoré dosiaľ nepoznáme lieky.
Na vzrušujúce desaťročie sa môžu tešiť aj astronómovia. Už teraz vieme najmenej o 415 planétach, ktoré krúžia okolo iných hviezd a do roku 2020 by sme mohli nájsť nielen také, ktoré sa podobajú na Zem, ale ¬ optimisti dokonca hovoria o nájdení mimozemského života. Alebo aspoň stôp po ňom. O desať rokov by niektoré krajiny mali oznámiť aj jasný cieľ dostať ľudí na Mars. Obyčajným sa možno stane aj vesmírny turizmus.
Budúce desaťročie však pravdepodobne prinesie aj množstvo problémov. Najväčším zrejme budú dôsledky globálneho otepľovania a klimatických zmien. Ak sa vedci nemýlia a politici nebudú schopní sa dohodnúť na spoločnom postupe, už v roku 2020 môžeme mať za sebou prvých klimatických utečencov, zničené ostrovné štáty i ekosystémy, ktoré zasiahne pokračujúce odlesňovanie.
Ľahší prístup k bezplatnej právnej pomoci
30. 12. 2009
Bezplatná právna pomoc bude od nového roka prístupnejšia širšiemu okruhu ľudí s nízkym príjmom. Vyplýva to zo schválenej novely občianskeho súdneho poriadku. Podľa súčasného právneho stavu dochádzalo k tomu, že ak žiadatelia pre pár eur nespĺňali kritériá materiálnej núdze, pomoc im nebola poskytnutá. Takéto prípady sa budú môcť posudzovať priamo v Centre právnej pomoci.
Novela zákona prináša zjednodušenie aj pre obete domáceho násilia. Lehotu na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenie predlžuje počas víkendov a sviatkov. Podľa ministerky spravodlivosti najmä cez víkendy je pre obeť ťažšie zorientovať sa, získať prípadne právnu pomoc a podať návrh na súd.
Objav novej galaxie
29. 12. 2009
Galaxia VIRGOHI 21 sa od ostatných galaxií odlišuje najmä tým, že ani jedna hviezda v jej vnútri nežiari a jej prítomnosť nedokazuje ani žiadne svetlo, ktoré by bol teleskop schopný zachytiť. Veľké množstvo rádiového žiarenia napriek tomu dokazuje, že galaxia skutočne existuje a ani z ďaleka nepatrí k najmenším. Hmota galaxie je v skutočnosti viac než desať miliárd násobne ťažšia ako hmota Slnka.
VIRGOHI 21 je galaxia vytvorená z tmavého materiálu. Ten je pre zrak síce neviditeľný ale zato skutočný. Obrázok sa podarilo zachytiť teleskopu Isaac Newton nachádzajúcemu sa na Kanárskych ostrovoch. Obrázok naznačuje obrysy zvláštnej a neviditeľnej materiálovej hmoty galaxie. Posledné údaje astronómov z britskej univerzity, získané s použitím rádiového teleskopu Westerbork, existenciu spomínanej tmavej galaxie potvrdzujú a zároveň vysvetľujú dôvod, prečo sa tvary susedných galaxií zdajú byť deformované.
Zloženie galaxie VIRGOHI 21 je pre vedcov záhadou. Vodík, ktorého rádiové vlny sa vedcom podarilo zachytiť, tvorí približne iba jedno jej percento. Zvyšných 99 percent tvorí tmavá hmota, o ktorej sa však toho zatiaľ veľa nevie. Informáciu zverejnil internetový portál abc.es.
Mínusy externého štúdia
29. 12. 2009
Podľa riaditeľa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) jedným z mínusov externého štúdia na Slovensku je nadmerný počet študentov na jedného pedagóga.
Riaditeľ ARRA si myslí, že externé vzdelávanie na Slovensku stále nedosahuje úroveň denného štúdia. Rozdiel sa viditeľne prejavuje najmä na počte študentov. Programy externého štúdia zvyčajne majú viac poslucháčov. Z tohto pohľadu je aj vzdelávanie, ktoré poskytujú, menej efektívne.
Výnimkou sú tie vysoké školy, ktoré síce ponúkajú externé vzdelávanie, ale zvýšili počet pedagógov, vyčlenili potrebné prostriedky alebo vyvinuli osobitý spôsob poskytovania externého štúdia. Vysokoškolské vzdelávanie bez kontaktu so skúseným a úspešným učiteľom je len samoštúdiom.
Riaditeľ ARRA vidí úroveň vzdelávania na slovenských vysokých školách ako dlhodobý problém. Za titulom idú často mladí študenti, pre ktorých kvalita samotného vzdelávania pre nich nie je dôležitá. Niektoré vysoké školy využili túto situáciu, začali poskytovať externé štúdium a z externistov si urobili zárobkovú činnosť.
Absolventi teda majú diplom, ale chýbajú im reálne poznatky, ktoré mali nadobudnúť na vysokej škole. Preto sú ťažšie uplatniteľní na trhu práce.