Prístup k zdravotnej starostlivosti pre poistencov systému verejného zdravotného poistenia
14. 3. 2023
Osoby verejne zdravotne poistené v SR majú nárok na poskytnutie a úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 577/2004 Z. z. rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Výnimkou sú osoby s dlhom na poistnom, ktoré majú nárok iba na poskytnutie a úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Ak dlžník má dlh z minulosti, nespĺňa žiadnu z vyššie uvedených podmienok, má stále prístup iba k neodkladnej zdravotnej starostlivosti, a to bez ohľadu na to, či platí alebo neplatí bežné poistné. Tento nástroj nemal byť nikdy koncipovaný ako nástroj na ušetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia, čiže obmedzenie uhrádzanej zdravotnej starostlivosti, ale ako nástroj, ktorý by efektívne donútil poistencov platiť si poistné a postihoval predovšetkým špekulatívnych neplatičov, čo znamená, že osoba má prostriedky na úhrady zdravotného poistenia, ale poistné neplatí.
Je však možné skonštatovať, že toto ustanovenie vo veľkej miere postihovalo aj najohrozenejšie nízkopríjmové skupiny, pri ktorých často dlh v minulosti vznikal nie z úmyslu neplatiť si poistné, ale iba z nevedomosti a nesplnenia si oznamovacej povinnosti. Nedá sa hovoriť ani o krátkodobých ziskoch. Vylúčenie zo štandardnej zdravotnej starostlivosti zaťažovalo jednotlivcov progresívnym a neodvratným zhoršovaním ich zdravotného stavu a systém financovania zdravotnej starostlivosti bol zaťažovaný výdavkami na riešenie predchádzateľných ochorení v pokročilom štádiu.
V prípade, že poskytovateľ nájde pacienta na zozname dlžníkov a zistí, že má nárok na poskytovanie len neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ocitá sa pred zložitou morálno-etickou dilemou. Poskytovateľ musí vyhodnotiť, či zdravotný stav pacienta spadá pod definíciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. V niektorých prípadoch to samozrejme nie je problematické, napr. pri akútnych stavoch, pri pôrode. V prípade chronických ochorení, ale aj vo väčšine ďalších ochorení, sú lekári postavení pred dilemu, či pacientovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť a riskovať, že zdravotná poisťovňa vyhodnotí stav ako nespadajúci pod definíciu neodkladnej starostlivosti a úkon im nepreplatí, alebo pacienta odmietnuť a riskovať zhoršenie zdravotného stavu v budúcnosti. Nehovoriac o preventívnej zdravotnej starostlivosti, ktorá pod neodkladnú starostlivosť nespadne nikdy (napr. preventívne gynekologické prehliadky, prehliadky zamerané na prevenciu rakoviny u určitých vekových skupín, atď.).
Lekári majú ešte alternatívu nechať pacienta uhradiť zdravotnú starostlivosť v hotovosti, avšak veľká väčšina dlžníkov tieto prostriedky k dispozícii nemá, hlavne ak ide o zákroky finančne náročné, prípadne ak si ochorenie vyžaduje pravidelnú liečbu, ktorú si dlhodobo nemôžu dovoliť. Lekári tak nesú hlavné bremeno rozhodovania, či zdravotnú starostlivosť týmto osobám poskytnú alebo nie. Lekári by ale nemali byť pred takúto dilemu vôbec postavení.
K
India chce kontrolovať Google a Skype
14. 9. 2010
India chce vyzvať internetové firmy Google a Skype, aby na jej území premiestnili svoje servery a sprístupnili indickej vláde dáta zo svojich sietí.
India sa obáva o svoju bezpečnosť podobne ako iné štáty a požaduje prístup k databázam počítačových sietí, ktoré by mohli skrývať komunikáciu ozbrojencov. Krajina už skôr oznámila požiadavku, aby mohla kompletne sledovať a čítať kódované e-maily v telefónoch BlackBerry od kanadskej spoločnosti Research In Motion (RIM). RIM Indii sľúbila, že jej poskytne prístup k svojim zabezpečeným dátam. Vládne zdroje potom oznámili, že krajina kvôli tomu dočasne odložila chystaný zákaz služieb mobilov BlackBerry.
Na Slovesku pravidelne raňajkuje len 65 % detí
7. 9. 2010
Podľa dotazníka, do ktorého sa zapojilo 5444 detí, na Slovensku pravidelne každé ráno raňajkuje iba 65% detí. Značná časť však neraňajkuje vôbec, alebo len vtedy, keď im na to vyjde čas.
Ľudia často nechápu správnu výživu, nehovoriac už o nevyhnutnosti raňajkovať. Vedecké výskumy ukázali, že u tých, kto pravidelne raňajkuje, látková výmena prebieha o 3-4 % intenzívnejšie ako u stredne štatistického priemeru. A u tých, kto pravidelne vynecháva raňajkovanie - o 4-5 % pomalšie. Dokonca je dokázané, že za rok "neraňajkujúci" priberajú v priemere o 4-7 kg. Ani skladba raňajok detí, ktoré sa do prieskumu zapojili, nie je v súlade s odporúčanými štandardmi. Zeleninu konzumuje na raňajky približne 30 % detí. Väčšina detí najčastejšie jedáva müsli s mliekom (21,64 % a chlieb alebo pečivo so šunkou a syrom (17,23 %) alebo nátierkou (12,34 %).
Iránsky výskum jadrovej fúzie
6. 9. 2010
Irán oznámil, že stanovil rok 2020 ako cieľový dátum pre vybudovanie prvého experimentálneho reaktora pre jadrovú fúziu.
Ak by sľub dodržal, stal by sa prvou krajinou sveta, ktorej sa to podarilo. Jadrová fúzia je bezodpadový spôsob získavania energie, ale problémy tejto technológie sa zatiaľ v reálnej prevádzke nikomu nepodarilo prekonať.
Čas na zmenu poisťovne sa pomaly kráti
31. 8. 2010
Poistenci, ktorí nie sú spokojní so svojou zdravotnou poisťovňou, majú k dispozícii ešte jeden mesiac, ak uvažujú o zmene svojej poisťovne.
Poistenec musí prihlášku do poisťovne poslať do 30. september 2010, zmena poisťovne však nadobudne účinnosť až od 1. januára 2011.Takáto možnosť sa dá využiť len jedenkrát počas kalendárneho roka a prihlášku je možné podať len do jednej zdravotnej poisťovne, preto by si poistenci mali zmenu poriadne zvážiť.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odporúča v tejto súvislosti nekonať unáhlene, ale naopak, poradiť sa s príbuznými či známymi, ktorí majú skúsenosti so zmenou poisťovne.