Prístup k zdravotnej starostlivosti pre poistencov systému verejného zdravotného poistenia
14. 3. 2023
Osoby verejne zdravotne poistené v SR majú nárok na poskytnutie a úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 577/2004 Z. z. rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Výnimkou sú osoby s dlhom na poistnom, ktoré majú nárok iba na poskytnutie a úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Ak dlžník má dlh z minulosti, nespĺňa žiadnu z vyššie uvedených podmienok, má stále prístup iba k neodkladnej zdravotnej starostlivosti, a to bez ohľadu na to, či platí alebo neplatí bežné poistné. Tento nástroj nemal byť nikdy koncipovaný ako nástroj na ušetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia, čiže obmedzenie uhrádzanej zdravotnej starostlivosti, ale ako nástroj, ktorý by efektívne donútil poistencov platiť si poistné a postihoval predovšetkým špekulatívnych neplatičov, čo znamená, že osoba má prostriedky na úhrady zdravotného poistenia, ale poistné neplatí.
Je však možné skonštatovať, že toto ustanovenie vo veľkej miere postihovalo aj najohrozenejšie nízkopríjmové skupiny, pri ktorých často dlh v minulosti vznikal nie z úmyslu neplatiť si poistné, ale iba z nevedomosti a nesplnenia si oznamovacej povinnosti. Nedá sa hovoriť ani o krátkodobých ziskoch. Vylúčenie zo štandardnej zdravotnej starostlivosti zaťažovalo jednotlivcov progresívnym a neodvratným zhoršovaním ich zdravotného stavu a systém financovania zdravotnej starostlivosti bol zaťažovaný výdavkami na riešenie predchádzateľných ochorení v pokročilom štádiu.
V prípade, že poskytovateľ nájde pacienta na zozname dlžníkov a zistí, že má nárok na poskytovanie len neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ocitá sa pred zložitou morálno-etickou dilemou. Poskytovateľ musí vyhodnotiť, či zdravotný stav pacienta spadá pod definíciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. V niektorých prípadoch to samozrejme nie je problematické, napr. pri akútnych stavoch, pri pôrode. V prípade chronických ochorení, ale aj vo väčšine ďalších ochorení, sú lekári postavení pred dilemu, či pacientovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť a riskovať, že zdravotná poisťovňa vyhodnotí stav ako nespadajúci pod definíciu neodkladnej starostlivosti a úkon im nepreplatí, alebo pacienta odmietnuť a riskovať zhoršenie zdravotného stavu v budúcnosti. Nehovoriac o preventívnej zdravotnej starostlivosti, ktorá pod neodkladnú starostlivosť nespadne nikdy (napr. preventívne gynekologické prehliadky, prehliadky zamerané na prevenciu rakoviny u určitých vekových skupín, atď.).
Lekári majú ešte alternatívu nechať pacienta uhradiť zdravotnú starostlivosť v hotovosti, avšak veľká väčšina dlžníkov tieto prostriedky k dispozícii nemá, hlavne ak ide o zákroky finančne náročné, prípadne ak si ochorenie vyžaduje pravidelnú liečbu, ktorú si dlhodobo nemôžu dovoliť. Lekári tak nesú hlavné bremeno rozhodovania, či zdravotnú starostlivosť týmto osobám poskytnú alebo nie. Lekári by ale nemali byť pred takúto dilemu vôbec postavení.
K
Duša pralesa
11. 12. 2009
Na Slovensku sa pralesy ťažšie ukrývajú pred ľudským záujmom a hlavne zásahmi do ich jedinečnosti. Pravdepodobne aj preto je dnes na Slovensku z celkovej výmery lesov približne iba jedno percento tých, ktoré si dokázali zachovať pôvodný pralesovitý charakter. Aj keď nie sú také známe ako najväčšie pralesy sveta, majú nielen svojho ducha, ale predovšetkým dušu. Dušu, ktorej nie vždy dokáže moderný človek rozumieť.
V pralesoch nájdeme malé divy prírody, ktoré odpozorovali napríklad tvorcovia mnohých rozprávok. Chodiace stromy, mŕtve drevo či obrovité jedle, ktoré zomierajú postojačky. Zázrakom je život v podobe malých semenáčikov, ktoré sa uchytia na práchnivejúcom pni a trpezlivo čakajú na svoju chvíľu. Tomuto procesu sa hovorí aj zmladzovanie na mŕtvom dreve a niekedy trvá dlhé roky. Desať, päťdesiat či dokonca neuveriteľných osemdesiat rokov. Príroda, na rozdiel od človeka, má dostatok času, prostriedkov aj priestoru. Nemá sa kam ponáhľať.
V rámci projektu, ktorý je zameraný na ochranu pralesov Slovenska sa nezisková organizácia Forest Stewardship Council (FSC) snaží presne zmapovať pralesy na Slovensku, vytvoriť ich podrobnú databázu a zabezpečiť primárnu ochranu týchto vzácnych lesných ekosystémov.
Dôležité je, aby sa ich podarilo zachovať pre budúce generácie. Odborníci z FSC vytipovali na Slovensku 326 lokalít, ktoré by mohli spĺňať kritériá pre prales. Existencia pralesa sa zatiaľ potvrdila na približne tridsiatich lokalitách.
Jednou z nich je Jelenec neďaleko Starých Hôr. Pritom iba niekoľko desiatok metrov od neho prechádza rušná cesta smerom na Donovaly, v jeho blízkosti sa nachádza aj pamätník nestora slovenského lestníctva Jozefa Dekreta Matejovie.
Pre verejnosť je vstup do najznámejších a najcennejších pralesov Slovenska zakázaný. Pre ochranu vzácneho územia tento zákaz má svoje opodstatnenie. K takýmto lokalitám patrí napríklad Badínsky prales neďaleko Banskej Bystrice a Dobročský prales pri Čiernom Balogu. V obidvoch platí piaty, najprísnejší stupeň ochrany prírody. Obidva pralesy zároveň patria k najstarším na Slovensku, a ich prísna ochrana trvá od roku 1913. Dovnútra pralesa môžu vojsť iba odborníci za vedeckými a vzdelávacími účelmi.
Rada Európy v roku 1998 udelila Dobročskému pralesu európsky diplom. Toto prestížne ocenenie sa po čase prehodnocuje a udeľuje sa takým chráneným územiam v Európe, ktoré sa vyznačujú jedinečnosťou prírodných hodnôt a vhodne zvolenou starostlivosťou o zverené územie. Jedným z kritérií jeho udelenia je aj optimálny spôsob sprístupnenia pralesa verejnosti tak, aby ho turistický ruch nepoškodil, no zároveň aby verejnosť nezostala ochudobnená o pozoruhodné prírodné divadlo.
Diplom sa udeľuje na päťročné obdobie. Po jeho uplynutí sa robí revízia, na základe ktorej možno jeho platnosť predĺžiť. Príkladnú spoluprácu ochrancov prírody, lesníkov a výskumníkov v tomto chránenom území potvrdzuje už tretie predĺženie platnosti tohto ocenenia do roku 2013.
Protiteroristické smetné koše
10. 12. 2009
V pražskom metre od jesene 2001 neboli odpadkové koše. Po teroristických útokoch v USA ich dal pražský dopravný podnik odstrániť z bezpečnostných dôvodov. Na prelome roku by sa to malo zmeniť. Do podzemnej dráhy však budú nainštalované špeciálne koše, ktoré sú schopné odolať aj silnej explózii.
Postupne sa od decembra do začiatku marca na troch trasách metra objaví 90 protiteroristických odpadkových košov. Každý z košov vrátane montáže bude v prepočte stáť až 3385 €. Pôjde o špeciálne dvojplášťové koše. Dvojplášťová oceľová konštrukcia koša v prípade výbuchu explóziu stlmi a nasmeruje ju nahor. Cestujúcim na nástupištiach to poskytne dostatočnú pasívnu ochranu.
Stredozemné more sa naplnilo vodou v priebehu dvoch rokov
10. 12. 2009
Podľa zistení španielskych vedcov z Consejo Superior de Investigaciones Científicas (CSIC) k znovunaplneniu Stredozemného mora počas takzvanej zankleánskej povodne pred viac ako piatimi miliónmi rokov mohlo dôjsť v priebehu dvoch rokov. Predchádzajúce výskumy tvrdili, že tento proces trval až desaťtisíc rokov.
Pred približne 5,6 miliónmi rokov sa Stredozemné more oddelilo od Atlantického oceánu a takmer úplne vyschlo v dôsledku vyparovania vody. Hladina Stredozemného mora sa vtedy nachádzala 1500 až 2700 metrov pod úrovňou hladiny svetového oceánu. Vplyvom Atlantického oceánu však postupne začalo dochádzať k erózii pevniny v mieste dnešného Gibraltárskeho prielivu a pred približne 5,33 miliónmi rokov oceán celú oblasť zaplavil. Na vypočítanie dĺžky trvania tejto obrovskej záplavy použili odborníci počítačový model založený na princípe vysychania tektonických jazier. Tie rýchlo zanikajú v dôsledku odtokových riek vytvorených eróziou. Vedci spojili údaje o množstve vody, ktorá pretiekla Gibraltárskym prielivom, a sile erózie, ktorá postupne tento prieliv zväčšovala. Na základe zistených výsledkov dospeli k záveru, že 90 % vody natieklo z Atlantického oceánu do Stredozemného mora počas niekoľkých mesiacov až dvoch rokov. Počas kulminácie záplav podľa vedcov mohla stúpať hladina mora až o viac ako desať metrov za deň, pričom rýchlosť prúdu bola vyššia než tristo kilometrov za hodinu. Dôkazy o správnosti tejto štúdie, ktorej výsledky uverejnil časopis Nature, poskytujú aj morské sedimenty z obdobia pred a po záplave. Kým pred záplavou žilo v Stredozemnom mori v dôsledku vysokej salinity len málo druhov živočíchov, po nej sa počet organizmov rapídne zvýšil.
Informácie priniesol spravodajský portál news.bbc.co.uk.
Pepek námorník oslávil osemdesiatku
9. 12. 2009
Slávna komiksová postavička, Pepek námorník, známa aj z filmového plátnu, sa v minulom storočí stala doslova ikonou. V tomto roku uplynulo 80 rokov od jej prvého zverejnenia. Včera uplynulo aj 115 rokov od narodenia jej tvorcu amerického ilustrátora Elzieho Crislera Segara.
Komiksový námorník, ktorý fajčil fajku, miloval špenát a svoju drahú Olíviu, a ktorého najväčším sokom bol Bluto, sa neskôr dostal aj na strieborné plátno, kde sa objavil v podaní komika Robina Williamsa. Podľa slov ilustrátora Segara bola táto postavička len dielom náhody. Inšpiráciou pre jej vytvorenie boli reálni ľudia, konkrétne známy krčmový „štamgast“ z mesta Illinois. V 70-tych rokoch sa Pepek pod vplyvom spoločnosti zmenil na nefajčiara.