Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Podniky sa klesajúci dopyt po jedle snažia vyriešiť špeciálnymi ponukami
10. 8. 2009
Kríza doľahla naplno na reštaurácie a pohostinstvá. Nad každým zarobeným eurom ľudia premýšľajú viac a obed či večeru v reštaurácii nahrádzajú čoraz viac domácou stravou.
Najmä pred výplatami
cítime pokles záujmu. Menej sa kupujú zákusky, viac idú hlavné jedlá a menu.
Podľa jednej z agentúr pre prieskum trhu ľudia v čase krízy uprednostnia
kvalitnejšie prostredie pred menej kvalitným a ochotnejší personál pred
menej zdvorilým.
Krízu v
stravovaní riešia podnikatelia rôzne. Niektorí vytvorili špeciálne
„krízové" menu, ktoré má nižšiu cenu
a skromnejší obsah. Iní k cene nápoja
prirátavajú nejakú službu či produkt
navyše. Niekde zase pri kúpe jedného tovaru druhý tovar dávajú zadarmo.
Pokles
dopytu po reštauračných službách signalizoval Zväz hotelov a reštaurácií ešte v
čase, keď Štatistický úrad vykazoval zelené čísla. Po zlej zimnej sezóne o nič lepšia nie je ani
letná sezóna. Tá sa síce ešte neskončila, ale výsledky pravdepodobne nebudú lichotivé.
Mnohé
zariadenia na pokles dopytu zareagovali poklesom cien, aj keď ceny vstupov sa
neznižovali.
Reštauračné
služby nie sú pritom tie, ktoré by na Slovensku vytvárali veľké zisky. Nezostáva im nič iné, pretože vláda nereaguje, nepomáha a necháva
všetku ťažobu krízovej doby na prevádzkovateľoch. Jeden z analytikov obchodu však tvrdí, že pomoc vlády
podnikateľom je v tejto situácii nezmyslom.
Biskupi chcú upraviť počet hodín náboženstva na školách
7. 8. 2009
Konferencia biskupov Slovenska upozorňuje, že jedna hodina náboženstva za dva týždne veriacim školákom nestačí.
Počet hodín náboženstva skresala vlani nová školská reforma základných
a stredných škôl. Biskupi stále čakajú na rozhodnutie ministra školstva. Tvrdia,
že zvyšovanie hodín nechcú, chcú len dosiahnuť pôvodný stav. Naposledy
túto tému opäť otvorili na spoločnom obede s premiérom v júli.
Hovorca
Konferencie biskupov argumentuje hlavne tým, že zmluva so Svätou stolicou
jednoducho neumožňuje takéto redukovanie. Dodal, že dotácia sa má vrátiť tam,
kde bola čiže počet hodín by sa nemal znižovať.
Hovorca dodal,
že je to stále nedoriešená vec, na ktorú bolo opäť treba upozorniť.
Predajca röntgenoval svoj syr
6. 8. 2009
Švajčiarske syry majú síce obsahovať diery, ale nie kúsky kovu. Ten sa nešťastnou náhodou dostal do jedného z nich.
Jeden z predajcov stratil pružinku a keďže tušil, že sa
ocitla v jednom z bochníkov drahých syrov, ktoré plánoval predať,
bezpečnostná ochrana letiska mu umožnila skontrolovať si sedem bochníkov syra.
Využil k tomu röntgenový prístroj, ktorý
má normálne za úlohu presvecovať batožinu cestujúcich. Pružinka sa na monitore
bezpečnostnej kontroly objavila, výrobca ju z produktu odstránil
a vďaka letisku tak zachránil dennú produkciu svojej poľnohospodárskej
farmy.
Svoj status obhájila zatiaľ len košická Univerzita veterinárneho lekárstva
4. 8. 2009
Jediná univerzita, ktorá už vie, ako v zápase s podmienkami Akreditačnej komisie obstála, je Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach.
Na to, že jej zostávajú všetky
práva univerzity, dostala už aj potvrdenie
od ministra školstva. Iné školy od ministra ešte nedostali
školy ani kladné, ani záporné hodnotenie.
Akreditačná komisia zhodnotila zatiaľ
16 vysokých škôl zo sledovaných 27. V nasledujúcom školskom roku (2010/2011) bude
hodnotených šesť súkromných vysokých
škôl. Posledné zasadnutia komisie budú
19. - 21. augusta.
Vzdelávacej ustanovizni na
základe kritérií môže byť priznaný titul univerzita, alebo vysoká škola, alebo
odborná vysoká škola.
Na základe kritérií môže byť
vzdelávacej ustanovizni priznaný titul univerzita, alebo vysoká škola, alebo
odborná vysoká škola.
Podľa podpredsedu Akreditačnej
komisie je predčasné hodnotiť, ktoré školy prídu či neprídu o status univerzitných
škôl.
Komplexná akreditácia sa tento
rok koná po prvý raz. Preto je ťažké súdiť, či sa vysoké školy zlepšili alebo
zhoršili.
Pri komplexnej akreditácii sa posudzuje vedecko-výskumná činnosť, publikačná činnosť, sleduje výchova doktorandov, počet študentov na učiteľa, financie, granty,
ktoré boli čerpané a podobne. Jednou z
hlavných vecí, ktorú AK sleduje, sú
garanti, či má škola svojich učiteľov na plný úväzok alebo fiktívnych dodal podpredseda komisie.
Škola, ktorá príde o štatút
univerzity, má rok na polepšenie. Do roka daný problém musí odstrániť. Ak sa
tak nestane, škola stratí akreditácie a právo habilitovať a inaugurovať.
Škola okrem iného prichádza aj o časť finančných prostriedkov.
Od akademického roka 2010/2011
bude platiť nové členenie. Na základe výsledkov akreditácií by sa školy mali
rozdeliť na univerzitné vysoké školy, vysoké školy bez začlenenia alebo odborné
vysoké školy.