Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Banskobystrický kraj priťahuje turistov
24. 6. 2009
Z hľadiska kvalít krajinného a prírodného prostredia sa Banskobystrický kraj radí k najvýznamnejším regiónom Slovenska.
Leží v južnej časti stredného Slovenska, je obkolesený desiatkami chránených
území a je oblasťou s najväčšou výmerou chránených území na Slovensku. Sú v ňom zastúpené všetky typy sídelných
formácií od miest strednej veľkosti, cez malé mestá, vidiecke obce, až po
rozptýlené gazdovské osídlenia. Geografická poloha kraja a množstvo
prírodných a kultúrnych pozoruhodností vytvára veľmi dobré predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. Svojráznosť
a jedinečnosť tohto územia vytvára priestor pre rozvoj všetkých piatich
strategických oblastí rozvoja cestovného ruchu:
- mestský a kultúrny cestovný ruch,
- kúpeľný a zdravotný cestovný ruch,
- letnú horskú a vodnú turistiku,
- zimnú turistiku,
- vidiecku turistiku a agroturistiku.
Základné pravidlá pre zníženie rizika krádeže
24. 6. 2009
Letná dovolenková sezóna je ideálnym obdobím pre bytových vlamačov.
Zlodeji sú schopní dostať sa do domu či bytu za pár minút. Často pritom využívajú nepozornosť a neopatrnosť majiteľov.
Pre zníženie rizika krádeže stačí
dodržiavaťzopár základných pravidiel:
- pred odchodom dôkladne uzatvoriť dvere i
okná, malé strešné okná, okná v podkroví či v pivničných priestoroch,
- vchodové dvere zabezpečiť kvalitným
bezpečnostným zámkom v kombinácii s ďalšími zabezpečovacími prostriedkami,
- výplne dverí zabezpečiť proti roztiahnutiu
poistky dverových závesov,
- dvere spevniť oplechovaním,
- na prízemiach nainštalovať okrasné mreže a
bezpečnostné fólie na okná,
- dbať na dobú viditeľnosť vstupu do domu,
pretože zlodeji uprednostňujú prístupy maskované kríkmi, či stromami,
- dobre zabezpečiť kľúče a nenechávať ich na miestach zlodejom všeobecne dobre
známych a dostupných (napr. kvetináče,
rohožky),
- kľúče nechávať len spoľahlivým a
dôveryhodným osobám,
- spoľahlivých susedov, známych, či príbuzných
požiadať aby vyberali poštovú schránku, občas rozsvietili svetlo, prípadne si
všímali aj pohyb podozrivých osôb,
- aj zatiahnutie okien bytu roletami
signalizuje, že jeho obyvatelia nie sú doma,
- dôležité je nenechávať doma väčšiu sumu
peňazí, cennosti počas dlhodobejšej neprítomnosti uschovať v prenajatom trezore
banky,
- dobré je mať zdokumentované svoje cenné veci
(zoznam, fotodokumentácia, výrobné čísla prístrojov). Informácie o nich môžu
pomôcť nielen polícii ale aj poisťovniam pri likvidácii poistnej
udalosti.
Predsedom Najvyššieho súdu sa stal Štefan Harabin
23. 6. 2009
Za predsedu ho zvolila Súdna rada, zložená zo sedemnástich členov. Pätnásť sudcov hlasovalo zaňho, dvaja sa hlasovania zdržali. Protikandidátka Š. Harabina nedostala žiadny hlas.
Šteffan
Harabin sa bude môcť funkcie ujať až po vymenovaní prezidentom
Ivanom Gašparovičom. Podľa vyjadrení
niektorých politikov a sudcov však môže
voľba skončiť aj na Ústavnom súde.
Rokovanie Súdnej rady bolo sprevádzané
protestom niekoľkých desiatok aktivistov, ktorí boli proti zvoleniu Š.
Harabina.
Novela zákona o usporiadaní pozemkov pod stavbami
22. 6. 2009
Samosprávy od júla nebudú potrebovať súhlas vlastníka, ak sa rozhodnú vyplatiť ho namiesto poskytnutia náhradného pozemku.
Poslanci totiž minulý týždeň schválili novelu zákona o usporiadaní pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli zo štátu na obce a vyššie územné celky. Zákon umožňuje
nový výklad, podľa ktorého na poskytnutie finančnej náhrady nie je potrebný
súhlas vlastníka.
Pre mnohé obce bude jednoduchšie uprednostniť
finančné vyrovnanie namiesto hľadania náhradného pozemku. Po novom pri
pozemkoch do 400 m2 dostane vlastník už len finančnú náhradu.
Ak sa vlastníkovi rozhodnutie o usporiadaní
vlastníckych vzťahov k pozemku nebude pozdávať, môže sa odvolať na pozemkovom
úrade. Keď nepochodí na úrade, môže sa so žalobou obrátiť na súd.