Obmedzovacie prostriedky
6. 10. 2023
Dňa 8. 8. 2023 bola schválená VYHLÁŠKA Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 358/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní obmedzovacích prostriedkov a vedení registra obmedzovacích prostriedkov.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 9b ods. 16 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 495/2022 Z. z. ustanovuje, že na účely tejto vyhlášky sa rozumie deeskalačnou technikou špecifická terapeutická technika, ktorá pacientovi pomáha získať kontrolu nad svojím správaním a zabraňuje agresívnemu správaniu voči sebe alebo svojmu okoliu, druhom obmedzovacieho prostriedku fyzické obmedzenie, mechanické obmedzenie, farmakologické obmedzenie a izolácia; typy mechanického obmedzenia sú ustanovené v § 9b ods. 3 zákona, typy farmakologického obmedzenia sú ustanovené v § 9b ods. 4 zákona a typ izolácie je ustanovený v § 9b ods. 5 zákona, miestnosťou na bezpečný pobyt seklúzna miestnosť; seklúzna miestnosť je určená pre pacienta s duševnou poruchou so závažnými poruchami správania, ktorý ohrozuje seba alebo svoje okolie, je uzamknuteľná personálom a materiálno-technicky bezpečná pre pacienta, bezpečnostnou jednotkou špeciálne vyčlenený priestor ústavného zdravotníckeho zariadenia s možnosťou bezpečného zvládnutia porúch správania pacienta, následného kontinuálneho monitorovania pacienta a jeho ďalšej liečby zahŕňajúci seklúznu miestnosť.
Farmakologické obmedzenie môže vykonať lekár alebo sestra. Ak ide o nebezpečné konanie pacienta, ktoré smeruje k priamemu ohrozeniu života alebo zdravia pacienta alebo iných osôb alebo k vzniku škody na majetku, môže fyzické obmedzenie, mechanické obmedzenie alebo izoláciu v spolupráci so zdravotníckym pracovníkom vykonať na základe nariadenia lekára pracovník, ktorého na tento účel určil poskytovateľ ústavnej starostlivosti; typom fyzického obmedzenia je pridržiavanie alebo imobilizácia pacienta zdravotníckym pracovníkom alebo pracovníkom na tento účel určeným poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti pomocou fyzickej prevahy a použitia špeciálnych hmatov s cieľom dosiahnutia manuálnej kontroly nad pacientovým správaním.
Použitiu obmedzovacieho prostriedku predchádza použitie niektorého z miernejších spôsobov zvládnutia situácie. Miernejším spôsobom zvládnutia situácie sa rozumie zvládnutie situácie najmä verbálnou komunikáciou, odvrátením pozornosti, aktívnym počúvaním alebo inou verbálnou deeskalačnou technikou. Verbálnou komunikáciou je verbálna deeskalačná technika používaná počas terapeutického rozhovoru s pacientom zameraná na zníženie jeho vnútorného napätia a riešenie problému, ktorý môže viesť k agresívnemu správaniu. Použitiu obmedzovacieho prostriedku predchádza verbálna komunikácia zameraná na informovanie pacienta o dôvodoch použitia obmedzovacieho prostriedku a postupe zdravotníckych pracovníkov pri jeho použití; verbálna komunikácia pokračuje priebežne počas použitia obmedzovacieho prostriedku a bezprostredne po vykonaní použitia obmedzovacieho prostriedku. Počas používania fyzického obmedzenia, mechanického obmedzenia alebo izolácie je pacient kontrolovaný osobne zdravotníckym pracovníkom pravidelne, najmenej každých 30 minút. Ak kontrola pacienta vykonávaná zdravotníckym pracovníkom osobne z dôvodu bezprostredného nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia zdravotníckeho pracovníka nie je možná, kontrola sa vykoná na diaľku prostredníctvom signalizačného zariadenia pre obojsmernú komunikáciu. Pri použití farmakologického obmedzenia je pacient kontrolovaný osobne zdravotníckym pracovníkom v súlade so súhrnom charakteristických vlastností lieku. Kontrola pacienta vykonávaná zdravotníckym pracovníkom osobne počas použitia obmedzovacieho prostriedku zahŕňa prevenciu komplikácií plynúcich z použitia obmedzovacieho prostriedku, kontrolu zdravotného stavu, najmä v rozsahu posúdenia stavu psychických funkcií, vrátane rizika agresívneho správania, posúdenie stavu fyziologických funkcií, vrátane vitálnych funkcií, hydratácie, výživy, vyprázdňovania, hygieny, tepelného komfortu a svetelného komfortu.
Okrem kontroly podľa odseku 6 sa v odôvodnených prípadoch vykonáva kontrola pozorovaním pacienta na diaľku alebo pozorovaním pacienta prostredníctvom kamerového systému. Takto vykonaná kontrola nenahrádza kontrolu vykonanú zdravotníckym pracovníkom osobne.
Počas používania mechanického obmedzenia je pacient vizuálne oddelený od ostatných pacientov a návštev ostatných pacientov v zdravotníckom zariadení.
Návšteva pacienta, u ktorého sa používa obmedzovací prostriedok, sa môže zrealizovať po jej schválení lekárom, ktorý rozhodne o jej forme a dĺžke trvania.
Komunikácia medzi pacientom a zdravotníckym pracovníkom počas izolácie prebieha cez signalizačné zariadenie pre obojsmernú komunikáciu, ktoré je bezpečne umiestnené v seklúznej miestnosti. Ak to materiálno-technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia umožňuje, pacient má počas izolácie v seklúznej miestnosti zabezpečený bezpečný prístup k čerstvému vzduchu prostredníctvom okna. Počas použitia mechanického obmedzenia alebo izolácie má pacient k dispozícii len tie osobné veci, ktoré nie sú potenciálne ohrozujúce pre neho alebo jeho okolie, a má spravidla oblečené bezpečné nemocničné oblečenie bez šnúrok na účel minimalizácie rizika ublíženia sebe alebo okoliu.
Registrom obmedzovacích prostriedkov sa rozumie osobitný register na zaznamenávanie všetkých prípadov použitia obmedzovacích prostriedkov v ústavnom zdravotníckom zariadení. Register obmedzovacích prostriedkov sa vedie písomne. Údaje z registra obmedzovacích prostriedkov sa na účel vykonania kontroly sprístupňujú len osobe oprávnenej na výkon kontroly a dohľadu, a to v listinnej podobe.
Prokurátorovi vykonávajúcemu dozor v zdravotníckom zariadení sa oznámi použitie obmedzovacieho prostriedku písomne. V oznámení o použití obmedzovacieho prostriedku sa uvedú identifikačné údaje zdravotníckeho zariadenia najmä v rozsahu názov zdravotníckeho zariadenia, sídlo zdravotníckeho zariadenia a identifikačné číslo organizácie, meno, priezvisko a rodné číslo pacienta, druh a typ použitého obmedzovacieho prostriedku, dátum a čas nariadenia použitia obmedzovacieho prostriedku a dátum a čas ukončenia použitia obmedzovacieho prostriedku, ak sa v čase oznámenia použitie obmedzovacieho prostriedku ukončilo.
Osobe, ktorú si pacient spravidla určí pri prijímaní do ústavného zdravotníckeho zariadenia uvedením jej mena, priezviska a telefónneho čísla alebo adresy elektronickej pošty, a osobe podľa § 9b ods. 14 písm. d) zákona, sa v oznámení o použití obmedzovacieho prostriedku uvedie dátum a čas nariadenia použitia obmedzovacieho prostriedku, dátum a čas ukončenia použitia obmedzovacieho prostriedku, dôvod jeho použitia.
K
Zdrojom kliešťovej encefalitídy sa môže stať aj mlieko
24. 2. 2010
Zdrojom nebezpečného ochorenia - kliešťovej encefalitídy, sa môžu stať nielen kliešte, ale aj konzumácia infikovaného a nedostatočne tepelne upraveného ovčieho, kozieho či kravského mlieka. Za najrizikovejšie sa považuje práve kozie mlieko. Toto riziko s príchodom jarných mesiacov stúpa, keďže v marci sa začína sezóna zvýšeného výskytu kliešťov.
Na Slovensku má výskyt kliešťovej encefalitídy dlhodobo stúpajúci trend. Chorobnosť na stotisíc obyvateľov od roku 1980 stúpla z 0,4 na hodnotu 1,9 v roku 1996. Od roku 1996 chorobnosť kolíše v rozmedzí od 1 do 1,5. K prvým pozorovaniam dochádza už po druhej svetovej vojne. V okrese Rožňava bola v roku 1951 zaznamenaná epidémia, ktorá vznikla po konzumácii kravského mlieka miešaného s kozím. Približne 300 ľudí bolo hospitalizovaných, infikovaných bolo približne 660 ľudí. Po tejto epidémii sa na Slovensku rozbehlo monitorovanie výskytu kliešťov, ale aj samotného ochorenia – kliešťovej encefalitídy.
Kliešťová encefalitída je medzinárodným zdravotníckym problémom. Účinná liečba je doteraz neznáma. Preto je dôležitá najmä pasívna a aktívna prevencia. Pasívnou je používanie repelentov či priliehavého oblečenia a pokrývky hlavy pri návštevách oblastí s výskytom kliešťov. Aktívnou prevenciou je očkovanie, ktoré pozostáva z podávania troch dávok vakcín, ktoré sa očkujú v rozmedzí 0-3-12 mesiacov. Keďže kliešte prežívajú po celý rok, s očkovaním je možné začať kedykoľvek.
Obnova trate z Bratislavy do Košíc
23. 2. 2010
Od marca sa predĺži jazda vlakom na hlavnom ťahu medzi Bratislavou a Žilinou. Dôvodom je rekonštrukcia úseku medzi Novým Mestom nad Váhom a Púchovom, ktorú využíva aj väčšina rýchlikov smerujúcich na východ krajiny. ČTK dnes o tom informoval hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK).
Cesta vlakom z Bratislavy do Košíc v InterCity vlakoch sa od 7. marca sa spomalí o 12 až 19 minút a potrvá viac ako päť hodín. O takmer štvrťhodinu sa na tejto tratí predĺži cestovanie v rýchlikoch. Vlaky budú počas modernizácie jedného z najvyťaženejších železničných koridorov jazdiť na viacerých úsekoch len po jednej koľaji.
Niektoré osobné vlaky pre rekonštrukciu nebudú premávať. Nahradí ich autobusová doprava, ktorú bude zabezpečovať a koordinovať ZSSK.
S modernizáciou tratí železnice začali v roku 1999. Cieľom by malo byť zrýchlenie dopravy. Vlaky na väčšine úsekov môžu v súčasnosti premávať maximálnou rýchlosťou 120 km za hodinu, výnimočne 140 km za hodinu. Rýchlejšie môžu jazdiť na rekonštruovaných úsekoch. Na modernizáciu sa do polovice februára minulo viac ako 650 miliónov eur, časť nákladov prefinancovala Európska únia.
Spievanie pomáha obnoviť činnosť mozgu po mŕtvici
22. 2. 2010
Pacienti postihnutí mŕtvicou vďaka spievaniu znovu môžu obnoviť činnosť svojho mozgu. To im podľa vedcov pomôže opäť nadobudnúť schopnosť rozprávať. Pri spievaní je totiž používaná iná oblasť mozgu ako pri rozprávaní. Keď u človeka "centrum reči" poškodí mŕtvica, môže sa naučiť používať namiesto neho svoje "centrum spievania".
Tieto zistenia vedci predstavili na každoročnom stretnutí Americkej asociácie pre vedecký pokrok (AAAS) v kalifornskom San Diegu. Pokračujúca klinická skúška podľa vyjadrenia vedcov ukázala, ako mozog reaguje na spomínanú "melodickú intonačnú terapiu". Terapia už bola stanovená ako medicínska technika. Po prvý raz ju vedci použili, keď sa zistilo, že pacienti postihnutí mŕtvicou, ktorí pre poškodenie mozgu neboli schopní rozprávať, dokázali aj naďalej spievať. V ľavej časti mozgu sa nachádza väčšina spojení medzi oblasťami mozgu riadiacimi pohyb a tými, ktoré kontrolujú sluch. Ak však pacienti ukladajú svoje slová do melódií, hlavné prepojenia sa vytvárajú v pravej hemisfére.
Pacienti sa počas terapeutických sedení učia, ako vkladať slová do jednoduchých melódií. Výskum ukázal, že už po jedinom sedení sa pacienti s mŕtvicou, ktorí predtým neboli schopní vysloviť žiadne zrozumiteľné slová, naučili povedať vetu: „Som smädný“ takým spôsobom, že každú slabiku skombinovali s jedným tónom v melódii. Na sedeniach vedci povzbudzovali pacientov, aby si každú slabiku vytlieskali rukami. Hudba by mohla byť alternatívnym prostriedkom k zapojeniu aj tých častí mozgu, ktoré inak zapojené nie sú.
Štrnásti rektori odmietajú „Mamojkovu“ novelu zákona o vysokých školách
22. 2. 2010
Svoje odmietnutie vyslovili v otvorenom liste poslankyniam a poslancom NR SR. Obávajú sa, že v prípade schválenia novely dôjde k vážnemu úpadku vysokoškolského vzdelávania.
Závažným dôsledkom novely môže byť, že naše diplomy prestanú byť uznávané v zahraničí (najmä v Európskej únii) a úplne stratia váhu v medzinárodnej dimenzii. Aj naši najlepší absolventi potom môžu dopadnúť ako absolventi niektorých známych slovenských vysokých škôl, ktorých mená sú na inzerátoch práce - ale v negatívnom zmysle, že o absolventov týchto škôl nemajú záujem.