Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Zoznam vybraných potravín
27. 3. 2020
Dňa 24. februára 2020 bola schválená vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje zoznam vybraných potravín a nadobúda účinnosť 1. apríla 2020.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podľa § 17 zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje uvedenú vyhlášku, podľa ktorej zoznam vybraných potravín podľa § 2 písm. h) zákona obsahuje pekárske výrobky, ktorých dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby je najviac desať dní. Pekárske výrobky upravuje § 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 24/2014 Z. z. o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách. Vybranou potravinou nie je pekársky výrobok, ktorý sa vyrába dopečením z predpečeného chladeného polotovaru alebo z predpečeného zmrazeného polotovaru. Vybrané potraviny umiestnené na trh podľa Čl. 3 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1. 2. 2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6) v platnom znení do 31. marca 2020 sa nepovažujú za vybrané potraviny.
Ochrana detí v digitálnom priestore sa má posilniť a zefektívniť
13. 2. 2020
Na tvorbe akčného plánu sa podieľali viaceré ministerstvá. Ochrana detí v digitálnom priestore by sa mala zefektívniť. Okrem toho by sa mala zlepšiť spolupráca subjektov pôsobiacich v tejto oblasti, zvýšiť kvalifikácia zamestnancov v tejto oblasti a rozšíriť preventívne aktivity zamerané na riziká používania komunikačných technológií.
Počíta s tým Národná koncepcia ochrany detí v digitálnom priestore a akčný plán k tejto koncepcii na roky 2020 - 2021, ktorý v stredu (12. 2.) prerokuje vláda. Na tvorbe materiálu sa podieľali viaceré ministerstvá. Self sexting realizuje 16 % maloletých. Vzhľadom na rozšírenosť a dostupnosť internetu aj medzi maloletými, materiál sa zaoberá rizikami digitálneho priestoru."V záujme zdravého psychického, fyzického a morálneho vývinu detí a ich ochrany v digitálnom priestore je potrebné podporovať efektívne opatrenia v oblasti prevencie, zvyšovania povedomia, potláčania počítačovej kriminality, vzdelávania, opatrenia v inštitucionálnej oblasti, spoluprácu a koordináciu medzi dotknutými subjektmi," konštatuje rezort práce, ktorý koncepciu predložil na vládu. Na Slovensku až 30 % detí vo veku od 11 do 18 rokov dostáva napríklad žiadosť o zaslanie vlastnej nahej fotografie. Aktívny self sexting vo forme odosielania vlastných fotografií zobrazujúcich úplnú alebo čiastočnú nahotu realizuje na Slovensku 16 % maloletých od 11 do 18 rokov. Okrem toho sú deti napríklad vystavované kyberšikane, prenasledovaniu, ale aj rôznym formám neznášanlivosti, manipulácie, dezinformácie, či navádzané k rôznym závislostiam. V materiáli sa uvádza, že na Slovensku sa realizujú v súčasnosti už viaceré opatrenia, ktoré majú týmto praktikám zabrániť. Potrebné je však prijať ešte ďalšie kroky. Prioritou číslo jeden má byť prevencia. Víziou koncepcie je vytvorenie trvalo udržateľného, komplexného, národného, koordinovaného prístupu ochrany detí v digitálnom priestore s jasne vymedzenými kompetenciami, primeranou personálnou, finančnou a dotačnou podporou. Prioritou číslo jeden má byť prevencia. Tá sa má podporovať vo formálnom a neformálnom vzdelávaní detí a žiakov. Okrem toho sa majú podporiť digitálne služby a obsahy, ktoré pomáhajú vytvárať dôveryhodnejší a bezpečnejší digitálny priestor. Druhou prioritou je intervencia. V rámci nej sa má komplexne adekvátne reagovať na nebezpečenstvo, ktorému deti v digitálnom prostredí čelia. Cieľom je zvýšiť efektívnosť a úspešnosť riešenia prípadov ohrozenia detí v digitálnom priestore predovšetkým v rámci legislatívy, exekutívy a jurisdikcie. Tiež sa má zvýšiť úspešnosť vyhľadávania a odstraňovania webových obsahov šíriacich detskú pornografiu a iné nebezpečné obsahy. Treťou prioritou má byť následná starostlivosť, ktorá má pomôcť obetiam v digitálnom prostredí. V rámci nej sa má napríklad zabezpečiť adekvátna prevýchova pre páchateľov trestných činov, ktoré zahŕňajú zneužívanie detí v digitálnom priestore.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Verejné knižnice
3. 2. 2020
Ustanovilo sa rozšíriť okruh účelov, na ktoré poskytuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dotáciu zo štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, o účel podpora miestnej a regionálnej kultúry a obnovu knižníc a knižničného fondu.
Miestna a regionálna kultúra predstavuje významnú súčasť celoštátnej kultúry, napriek tomu sa javí jej podpora zo strany štátu ako nie úplne dostatočná. V mestách a obciach sa množstvo obyvateľov vo všetkých vekových kategóriách angažuje v rôznych záujmovo-umeleckých telesách, skupinách, súboroch, voľno-časových zoskupeniach a záujmových združeniach zameraných na rôzne oblasti umenia a kultúry. Ide o jednotlivcov alebo rôznorodé zoskupenia, ktoré majú viac alebo menej profesionálny charakter, často vznikajú na báze dobrovoľnosti a ich primárnym cieľom je napĺňanie potreby sebarealizácie ich členov. Popritom však plnia aj významnú umeleckú, výchovnú a sociálnu funkciu v danej obci alebo regióne. Nezriedka z takýchto zoskupení vzídu aj budúci profesionálni umelci. Z pohľadu predkladateľa novely zákona si preto táto oblasť kultúry zaslúži väčšiu pozornosť a podporu zo strany štátu. Podpora po novom spočíva vo forme poskytovania dotácií uvedeným subjektom alebo jednotlivcom na účel zakúpenia alebo obstarania ľudových krojov, kostýmov, hudobných nástrojov, hudobnej aparatúry, náradia a prístrojov na tvorbu umeleckých výrobkov, potrieb pre tvorbu výtvarníkov, atď.
Obnova knižníc a knižničného fondu bude zmeraná na podporu rozvoja verejných knižníc. Nový dotačný titul napĺňa Stratégiu rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2015 – 2020. Podpora bude zmeraná na skvalitnenie, modernizáciu a ďalší rozvoj verejných knižníc.
Sudcovia a prísediaci – zmeny zákona
22. 1. 2020
Vzhľadom na negatívny vplyv zverejnených informácií týkajúcich sa súdnictva a prokuratúry na spoločnosť a vzhľadom na nevyhnutnosť posilniť dôveryhodnosť verejnosti v súdny systém a prokuratúru sa považovalo za potrebné prijať konkrétne legislatívne opatrenia tak, aby mohli byť účinné čo najskôr, a to od 1. 1. 2020.
Javilo sa, že neriešenie vzniknutej situácie alebo odďaľovanie jej riešenia by bolo príčinou ďalšieho zníženia dôvery verejnosti v riadny výkon súdnej moci, a to aj z hľadiska ochrany ústavných práv občanov na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Aj keď predchádzajúca právna úprava umožňovala dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu, ako aj výkon funkcie prokurátora z taxatívnych dôvodov, tieto sa však neuplatňovali zo strany príslušných orgánov v dostatočnej miere, preto bolo potrebné od januára 2020 tieto dôvody rozšíriť o ďalšie, ktoré zohľadňujú potrebu dôveryhodnosti súdnictva a jeho dobrú povesť. Nové opatrenia nereagujú len na vzniknutú situáciu, ale majú zabezpečiť predchádzaniu vzniku súčasného stavu v budúcnosti.