Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Zálohovanie PET fliaš a plechoviek by mohlo byť realitou už budúci rok
18. 1. 2019
Výrobcom, ktorí porušia povinnosť, hrozí pokuta do 80 000 eur. Zálohovanie PET fliaš a plechoviek by mohlo byť realitou už budúci rok. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý envirorezort predložil na pripomienkovanie. Výšku zálohy by malo Ministerstvo životného prostredia určiť prostredníctvom vyhlášky. Podľa jej návrhu majú byť PET fľaše zálohované minimálne sumou 0,12 eura, plechovky 0,10 eura.
Zálohovanie sa má podľa návrhu vyhlášky týkať všetkých jednorazových nápojových obalov z plastu alebo z kovu s objemom 0,1 litra až tri litre. Na systém má okrem envirorezortu dohliadať aj Slovenská inšpekcia životného prostredia a Slovenská obchodná inšpekcia. Za nedodržiavanie zákona hrozia výrobcom aj distribútorom pokuty. Napríklad výrobcovi, ktorí poruší povinnosť zálohovať jednorazové obaly a dodržiavať zálohu, hrozí pokuta od 2000 do 80 000 eur. Zákon určuje aj ciele návratnosti zálohovaných obalov. Do roku 2022 má byť návratnosť plastových zálohovaných obalov najmenej 60 percent, v roku 2024 už 90 percent. Pre kovové zálohované obaly má byť v roku 2025 návratnosť najmenej 25 percent, skoršie ciele ministerstvo nestanovilo.
Ochranári sú za, obchodníci proti. Ministerstvo zámer zálohovať PET fľaše a plechovky oznámilo v novembri minulého roka. Ochranári ho vítajú, pretože podľa nich povedie k znižovaniu množstva plastov v prírode. Proti je, naopak, Zväz obchodu. V novembri sa vyjadril, že malé a stredné predajne by proces zavedenia zálohovania nezvládli. Domnieva sa tiež, že zavedenie systému bude stáť viac ako ministerstvom odhadovaných 80 miliónov eur. Na Slovensku sa za jeden rok dostane do obehu približne miliarda PET fliaš. Separovaným zberom sa dosahuje ich približná návratnosť 60 percent. Ak by bola návratnosť 90-percentná, fľaše, ktoré by sa týmto spôsobom zozbierali, by dokázali naplniť napríklad bratislavské Námestie slobody do výšky 22 metrov.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Politické strany - zmeny
30. 11. 2018
Novela zákona schválená dňa 27. 11. 2018, reaguje na poznatky z praxe týkajúce sa činnosti politických strán a politických hnutí.
Od 1. 1. 2019 sa zavádzajú nové náležitosti stanov politickej strany, vymedzujú sa orgány strany a ich pôsobnosti, vrátane určenia minimálneho počtu členov týchto orgánov politickej strany. Taktiež sa v zákone o podmienkach výkonu volebného práva zavádza, pre politické strany s ambíciou podávať kandidátne listiny, nová regulácia pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu, pozostávajúca z požiadavky minimálneho počtu členov politickej strany alebo minimálneho počtu členov najvyššieho orgánu politickej strany. Okrem toho zákon reaguje na viaceré poznatky z prvej aplikácie zákona o volebnej kampani.
Ochrana prírody a krajiny
27. 11. 2018
Od 1. 1. 2019 sa zjednodušuje nakladanie s hendikepovanými exemplármi, ktoré budú po určitom čase vypustené do voľnej prírody.
Novela zákona o ochrane prírody a krajiny je zameraná na riešenie problému správy hendikepovaných exemplárov chránených živočíchov, hlavne v súvislosti s umožnením využitia trvale hendikepovaných exemplárov na napr. environmentálnu výchovu.
Novela zákona životného prostredia Slovenskej republiky
27. 11. 2018
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predložilo novelu zákona. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi, ktorou sa mení aj zákon o Environmentálnom fonde.
Predmetom je viacero zmien v oblasti preukazovania pôvodu a spôsobu nadobudnutia, vedenia evidencie, nezameniteľného označovania exemplárov, preplácania DNA testov, či správneho konania, ktorých potrebu preukázala aplikačná prax.