Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Námorná plavba po novom
3. 6. 2019
V prvom čítaní je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa upravuje oblasť pracovno-sociálna, kontrola životných a pracovných podmienok na námornej lodi, dĺžka trvania služby a čas odpočinku, aké doklady a v akom jazyku musia byť na palube námornej lode, povinnosť veliteľa v prípade choroby alebo zranenia člena lodnej posádky, povinnosť vlastníka námornej lode poistiť sa na účely krytia nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti a krytia nákladov spojených s repatriáciou člena lodnej posádky, sprístupniť členovi lodnej posádky postup vybavovania sťažností v pracovnoprávnych vzťahoch na námornej lodi a zabezpečiť členovi lodnej posádky vhodné ubytovanie a stravu. Ďalším cieľom návrhu zákona je precizovanie niektorých ustanovení zákona, čo si vyžiadala aplikačná prax a výsledky auditu Medzinárodnej námornej organizácie.
Podľa Dohovoru o práci v námornej doprave, ak je v námornom registri štátu zapísaná námorná loď a jej vlastník nesplní povinnosť repatriácie člena lodnej posádky, je povinný zabezpečiť repatriáciu vlajkový štát; vlastník námornej lode je povinný uhradiť náklady, ktoré vlajkový štát vynaložil na repatriáciu člena lodnej posádky. V súvislosti s uvedenou požiadavkou, ak je v námornom registri Slovenskej republiky zapísaná námorná loď a vlastník námornej lode zapísanej v námornom registri SR si nesplní povinnosť repatriácie, ministerstvo je povinné zabezpečiť repatriáciu člena lodnej posádky.
Podávanie sťažnosti
7. 3. 2019
Sťažnostné právo upravuje zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Ide o veľmi dôležitú a nanajvýš aktuálnu právnu úpravu, o čom svedčí aj veľký počet sťažností prijímaných orgánmi verejnej moci a aj obcami.
Zákonná úprava možnosti obracať sa na orgány verejnej správy prostredníctvom sťažností sa dotýka širokej verejnosti. Zákon praktickým, úplne zrozumiteľným a prehľadným spôsobom vysvetľuje všetky dôležité a podstatné stránky fungovania a rozhodovania obce vo veciach sťažnostného práva hmotného i procesného.
Lehota na vybavenie sťažností je 60 pracovných dní a začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni jej doručenia orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie. Ak je sťažnosť náročná na prešetrenie, môže vedúci orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca uvedenú lehotu predĺžiť pred jej uplynutím o 30 pracovných dní, pričom predĺženie lehoty orgán verejnej správy oznámi bezodkladne sťažovateľovi.
Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi.
Zmeny v zákone o obecnej polícii
4. 3. 2019
Novelou zákona o cestnej doprave dochádza k zmenám pre obecnú políciu.
Ide o úpravu právomocí príslušníka obecnej polície s cieľom zabezpečiť, aby príslušník obecnej polície mohol zastaviť vozidlo za účelom kontroly dodržiavania podmienok prevádzkovania taxislužby. Táto kompetencia súvisí s kompetenciou obce, ktorá vykonáva odborný dozor v taxislužbe. Obec môže zároveň výkonom kontroly poveriť aj príslušníka obecnej polície.
Policajný zbor od 1. 7. 2019
13. 2. 2019
Cieľom novely zákona o Policajnom zbore je vytvorenie zákonnej možnosti pre osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou pôsobiace v Policajnom zbore Slovenskej republiky, Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky alebo v Ozbrojených silách Slovenskej republiky spočívajúcej v nepridelení a nepoužívaní zbrane.
Novela sa tak dotýka zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky. Predkladaná novela zosúladí legislatívu Slovenskej republiky so ženevskými konvenciami, v ktorých sa na duchovnú službu hľadí ako na nekombatantov.
Použitie zbrane môže viesť aj k smrteľným následkom, čo je v príkrom rozpore s prevažnou väčšinou náboženských vyznaní, keďže život vnímajú ako najvyššiu hodnotu. Osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou pôsobiace v Policajnom zbore Slovenskej republiky, Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky alebo v Ozbrojených silách Slovenskej republiky majú za cieľ plniť úplne odlišné úlohy ako ostatní policajti, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo vojaci. Odlišné vnímanie duchovnej služby v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách uplatňujú aj v iných krajinách sveta.
V súčasnosti sa osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou pôsobiacim v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách prideľujú zbrane a v niektorých prípadoch ich musia aj používať, napríklad počas povinných cvičných strelieb, ktoré musia absolvovať. V prípade Zboru väzenskej a justičnej stráže osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou síce zbraň pridelenú nemajú, no používať ju počas povinných cvičných strelieb musia. Predkladaná novela generálne nezakazuje osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách držať zbrane. Bude na rozhodnutí príslušnej cirkevnej autority, či svojim osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou umožní mať pridelenú zbraň a používať zbraň, alebo nie. V praxi môže nastať situácia, keď príslušná cirkevná autorita generálne neudelí súhlas s pridelením a používaním zbrane vo vzťahu k všetkým jej osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, ale aj situácia, keď takýto súhlas nebude udelený len individuálne konkrétnej osobe poverenej duchovnou a pastoračnou službou, napríklad na základe jeho žiadosti vo vzťahu k jeho cirkevnej autorite z dôvodu výhrady vo svedomí.
Predkladaná novela tiež myslí na situácie, keď môže byť osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane počas výkonu jeho služby v ohrození. Ak na to nastanú okolností, bude osobe poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane poskytnutá primeraná ochrana ozbrojeným zborom alebo ozbrojenými silami, ktorých je príslušníkom. Pod primeranou ochranou osoby poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane sa napríklad rozumie pridelenie nepriestrelnej vesty, zavedenie režimových opatrení či pridelenie iného príslušníka so zbraňou na ochranu, alebo iné vhodné ochranné opatrenie v závislosti od závažnosti možného ohrozenia osoby poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane. Osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane bude môcť aj sama požiadať svoj ozbrojený zbor alebo ozbrojené sily o poskytnutie primeranej ochrany, ak sa bude domnievať, že si to okolnosti vyžadujú. O poskytnutí primeranej ochrany rozhodne príslušný veliaci v ozbrojených zboroch alebo v ozbrojených silách.