Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu
2. 9. 2024
Ustanovenie § 5 Vyhlášky Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky o strednej škole upravuje súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu.
Kurz na ochranu života a zdravia sa organizuje v treťom ročníku štúdia; ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom je dĺžka štúdia dva roky, organizuje sa v druhom ročníku štúdia. Kurz na ochranu života a zdravia sa koná v rozsahu troch vyučovacích dní, každý vyučovací deň najmenej šesť vyučovacích hodín.
Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona okrem kurzu na ochranu života a zdravia, stredná škola zabezpečuje na výlet alebo exkurziu mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, alebo mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov, tiež kurz pohybových aktivít v prírode, ktorým je plavecký výcvik, snoubordingový výcvik alebo cyklistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov, lyžiarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 15 žiakov, korčuliarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 12 žiakov, výcvik splavovania, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 16 žiakov, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 4 žiakov, turistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 20 žiakov, iný výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov so zohľadnením poveternostných podmienok, dĺžky a náročnosti výcviku a výstroja a vybavenia žiakov, a taktiež kurz pohybových aktivít v prírode s účasťou žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorým je plavecký výcvik, cyklistický výcvik, korčuliarsky výcvik, výcvik splavovania, turistický výcvik alebo iný výcvik neuvedený v druhom bode alebo v treťom bode, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 5 takých žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lyžiarsky výcvik alebo snoubordingový výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 8 žiakov; ak ide o žiaka slabozrakého alebo žiaka s telesným postihnutím, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 6 takých žiakov, alebo ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 2 žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov.
K
Fiduciárne vyhlásenie
5. 5. 2023
Účinnosť právnej úpravy návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje od 1. januára 2024.
Cieľom návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení je vyjadrenie právneho rešpektu faktického stavu existencie osôb, ktoré požívajú dôveru inej fyzickej osoby, a to vrátane nezosobášených párov. Navrhované právne nástroje prinášajú viac istoty pri riešení vymedzených životných situácii najmä v oblasti vzájomného zastupovania v bežných veciach, dedenia, zdravotnej starostlivosti i ochrany maloletých.
Ďalším sledovaným cieľom je akceptácia hmotnoprávnej a procesnoprávnej autonómie fyzickej osoby zaznamenaním prejavu dôvery voči inej fyzickej osobe bez nutnosti skúmania reálneho stavu vzájomného ekonomického, emocionálneho alebo majetkového vzťahu.
Platné právo pozitívne ako aj negatívne vymedzuje navrhovaný inštitút fiduciárneho vyhlásenia. Fiduciárne vyhlásenie je právnym inštitútom sociálnej solidarity, ktorý rešpektuje prejav vôle vyhlasujúceho voči dôverníkovi, je jednoducho dostupný a sú s ním spojené predvídateľne právne následky. Medzi pramene práva a inštitucionálne obmedzenia patrí právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života (čl. 8 Európskeho dohovoru), právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (Čl.19 ods. 2 Ústavy SR), právo inštitútu manželstva, rodičovstva a rodiny na ochranu zákonom (Čl.41 ods.1 Ústavy SR) a definícia manželstva ako zväzku muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 zákon o rodine).
Návrh zákona súčasne rešpektuje privilegované postavenie manželstva zakotvené v Ústave SR (čl. 41 ods. 1), a to že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona...
K
Nový zákon o obecnej polícii
3. 5. 2023
Návrh zákona o obecnej polícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov má pripraviť také zmeny, aby obecné a mestské polície mohli zabezpečiť kvalitnejší výkon kontroly verejného poriadku a užšiu spoluprácu s jednotlivými bezpečnostnými zložkami Policajného zboru.
V rámci prípravy návrhu zákona sa prehodnocovalo postavenie, kompetencie, sociálne zabezpečenie a finančné ohodnotenie obecných (mestských) polícií na skvalitnenie ich práce. Na území Slovenska sa pri zabezpečovaní ochrany verejného poriadku a ďalších bezpečnostných úloh historicky uplatňuje tradičný kontinentálny systém s preferenciou štátnych policajných zložiek, popri ktorých pôsobia miestne zložky na úrovni obcí (miest) s doplnkovými funkciami vo vzťahu k štátnym policajným zložkám. V takom poňatí bolo koncipované i zriadenie a pôsobenie obecných a mestských polícií po roku 1989 (najskôr len priamo v rámci zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, resp. zákona Slovenskej národnej rady č. 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky, neskôr vo forme samostatného zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii), ktoré nahradili dovtedy pôsobiace inšpekcie verejného poriadku národných výborov. Obecné polície boli konštituované ako poriadkové útvary zriaďované, resp. zrušované, obcami na zabezpečenie obecných vecí verejného poriadku, dbanie o poriadok a o ochranu životného prostredia v obci a plnenie ďalších „miestnych“ úloh vyplývajúcich z nariadení obce, uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu.
Postupne bola novelami zákona o obecnej polícii pôsobnosť obecných polícií rozširovaná i o ďalšie úlohy obdobného charakteru. Rôzne novely však riešili problémy tohto zákona len čiastočne a reagovali spravidla len na problémy, ktoré boli v danej dobe aktuálne a ich vyriešenie bolo nevyhnutné, prípadne sa novelami reagovalo len na zmeny v iných zákonoch. Súčasný zákon o obecnej polícii síce poskytuje nástroje v podobe oprávnení a donucovacích prostriedkov obecnej polície, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh, avšak tieto nástroje už nezodpovedajú potrebám súčasnej spoločnosti a nárokom, ktoré spoločnosť kladie na fungovanie obecných (mestských) polícií. Súčasný zákon neupravuje dostatočne všetky možnosti, ktorými by obecné (mestské) polície mohli a mali pri plnení svojich úloh disponovať. Mnohé inštitúty zákona o obecnej polícii sú upravené nedostatočne či nejednoznačne a celkovo je možné tento zákon považovať už za zastaraný, resp. nemoderný, neposkytujúci príslušníkom obecných (mestských) polícii adekvátne nástroje na plnenie ich úloh.
Ako najvhodnejším spôsobom právnej úpravy postavenia, úloh, oprávnení a donucovacích prostriedkov obecných (mestských) polícií sa preto javí schválenie úplne nového zákona, ktorý by komplexne a systémovo riešil nedostatky súčasného zákona a ktorý by zaradil obecné (mestské) polície pôsobiace v Slovenskej republike medzi moderné bezpečnostné zložky pôsobiace vo vyspelých demokratických krajinách. Navrhuje sa teda zrušenie a nahradenie v súčasnosti účinného zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov.
K
Po novom sa navrhuje upraviť informačný systém športu
3. 5. 2023
Návrh zákona o športe, ktorý sa bude prerokovávať 12. 6. 2023, sa navrhujú registre, prostredníctvom ktorých sa získajú nové údaje použiteľné na účely poskytovania finančných prostriedkov z ministerstva školstva.
Registre budú tiež potrebné aj na získanie relevantných informácií napr. o existujúcej športovej infraštruktúre a z nich vychádzajúcej potrebe budovania resp. rekonštrukcií športovej infraštruktúry z hľadiska geografickej potreby a regionálneho rozvoja, ako aj účelnosti vynakladania finančných prostriedkov štátu a samospráv. Rovnako aj register verejných prostriedkov v športe prinesie viac transparentnosti a zlepší dostupnosť relevantných údajov pre účelné, hospodárne a účinné vynakladanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov tak, aby sa vylúčili duplicity a zlepšila sa efektívnosť nakladania s verejnými financiami.
Navrhujú sa aj úpravy vo vzťahu k vzdelávaniu, najmä vo vzťahu k inštruktorom športu, kde novým spôsobom upravuje všeobecná spôsobilosť, na nadobudnutie ktorej bude potrebné buď absolvovať príslušné vzdelávanie, alebo skúšku bez potreby ďalšieho overovania alebo doškoľovania. Po novom sa tiež zavádza všeobecné pravidlo, že vzdelanie v oblasti športu je nadobudnuté bez časového obmedzenia.
Nová úprava sa týka aj rozšírenia pôsobnosti Antidopingovej agentúry SR aj na boj proti negatívnym javom v športe, a teda proti manipulácii športových podujatí, rasovej alebo rodovej diskriminácii a nenávistným a násilným prejavom v športe.
K
Príspevok národnému športovému zväzu
2. 5. 2023
Od septembra 2023 sa navrhuje zo zákona o športe vypustiť inštitút spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, pretože aplikačná prax ukázala, že je málo efektívny.
Za každé porušenie zákona bude sankcia a ak príjemca prestane spĺňať podmienky, bude mu môcť ministerstvo školstva pozastaviť financovanie. Príspevok národnému športovému zväzu bude po novom zložený z dvoch častí, a to základná časť paušálna pre všetky zväzy v rovnakej sume na zabezpečenia základného fungovania každého zväzu a druhá časť percentuálne vypočítaná podľa vzorca, v závislosti od športovej úspešnosti zväzu a veľkosti jeho mládežníckej členskej základne. Aplikačná prax ukázala, že najmä malé zväzy potrebujú základnú paušálnu sumu na pokrytie administratívnych a fixných nákladov potrebných na prevádzku sekretariátu a zamestnanca, ktorý by mal zabezpečiť plnenie povinností zväzu vo vzťahu k štátu a k svojim členom. Dôvodom týchto zmien je zvýšenie transparentnosti a menšia možnosť arbitrárnosti v rozhodovaní o financovaní športu.
Zmeny nemajú vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže ide len o nové nastavenie systému prerozdeľovania existujúceho objemu finančných prostriedkov. Návrh garantuje minimálnu sumu finančných prostriedkov, ktorú ministerstvo školstva použije na podporu a rozvoj školského športu a na podporu značenia turistických trás. Zároveň sa upravujú základné parametre financovania súťažného športu zdravotne znevýhodnených športovcov.
K