Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu
2. 9. 2024
Ustanovenie § 5 Vyhlášky Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky o strednej škole upravuje súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu.
Kurz na ochranu života a zdravia sa organizuje v treťom ročníku štúdia; ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom je dĺžka štúdia dva roky, organizuje sa v druhom ročníku štúdia. Kurz na ochranu života a zdravia sa koná v rozsahu troch vyučovacích dní, každý vyučovací deň najmenej šesť vyučovacích hodín.
Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona okrem kurzu na ochranu života a zdravia, stredná škola zabezpečuje na výlet alebo exkurziu mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, alebo mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov, tiež kurz pohybových aktivít v prírode, ktorým je plavecký výcvik, snoubordingový výcvik alebo cyklistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov, lyžiarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 15 žiakov, korčuliarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 12 žiakov, výcvik splavovania, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 16 žiakov, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 4 žiakov, turistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 20 žiakov, iný výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov so zohľadnením poveternostných podmienok, dĺžky a náročnosti výcviku a výstroja a vybavenia žiakov, a taktiež kurz pohybových aktivít v prírode s účasťou žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorým je plavecký výcvik, cyklistický výcvik, korčuliarsky výcvik, výcvik splavovania, turistický výcvik alebo iný výcvik neuvedený v druhom bode alebo v treťom bode, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 5 takých žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lyžiarsky výcvik alebo snoubordingový výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 8 žiakov; ak ide o žiaka slabozrakého alebo žiaka s telesným postihnutím, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 6 takých žiakov, alebo ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 2 žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov.
K
Energetický vynález zo Slovenska v kríze dobýja Európu.
3. 3. 2023
Skúste si kvapnúť kolínsku na ruku a počkajte. Pokožka vám po čase uschne a ochladí sa. O teplo ju totiž oberie odparený alkohol. Ide o jednoduchý pokus, ktorý vystihuje fungovanie tepelného čerpadla.
Toto zariadenie dokáže odoberať energiu z vonkajšieho prostredia a odovzdávať ju ako použiteľné teplo na vykurovanie a ohrev teplej vody. Na svoj chod využíva elektrinu, a zatiaľ čo vie vyrobiť štyri kilowatthodiny energie, jednu jednotku zároveň aj minie.
Keď na konci 20. rokov minulého storočia skonštruoval Aurel Stodola prvé tepelné čerpadlo, pravdepodobne neočakával, že ani nie o sto rokov sa z jeho zariadenia stane doslova hit a v Únii sa bude predávať v miliónových kusov. Stodolov vynález sa vďaka energetickej kríze teší teraz veľkému záujmu aj na domácom trhu...
B
Byty vytvárajú cenovú priepasť. Bratislava ide opačným smerom ako zvyšok Slovenska
2. 3. 2023
Pohľad na našu metropolu sa za posledné roky výrazne mení. Pri pôvodnom centre rastie nové. Jednotky na bývanie tu vznikajú vo vyše 100-metrových vežiakoch.
Priestor sa zapĺňa aj ďalej popri Dunaji, a to pod Bratislavským hradom a tiež na petržalskej strane veľtoku. Developeri využívajú aj okrajové časti. Ide o tisíce nových bytov, ktoré sa postupne dostávajú do predaja. Ich špecifikom je cena.
Napriek výraznému zdraženiu hypoték a poklesu cien starších realít práve spomínané novostavby trendu odolávajú. Ukázali to najnovšie údaje Štatistického úradu o reálnych transakciách zapísaných do katastra. Nové byty v Bratislave a okolí v poslednom štvrťroku vlaňajška medzikvartálne zdraželi o 4,1 percenta.
Spolu s miernym nárastom cien starších objektov tak Bratislavský kraj odolal slovenskému trendu zlacňovania. Cenovky v celej krajine sa na jeseň dostali na vrchol...
B
Job hopping je nový trend, ľudia menia miesto po roku. Niektorí nevydržia ani pár mesiacov
28. 2. 2023
Ako veľmi je aktuálna otázka naplnenia potenciálu Slovákov na trhu práce, môže ilustrovať to, čo sú ich preferencie. Dá sa všeobecne o Slovákoch povedať, že radšej zostávajú na svojej pracovnej pozícii a majú istotu, alebo idú po vyššom plate, prípadne si dopĺňajú vedomosti a schopnosti?
B
Koncesie sa zrušia, poslanci zmenu po vete prezidentky opätovne schválili
22. 2. 2023
Koncesionárske poplatky sa zrušia. Hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) bude po novom nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu.
Zmena pôvodne prešla v pléne Národnej rady (NR) SR ešte v decembri ako súčasť pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o dani z osobitnej stavby. Prezidentka SR Zuzana Čaputová novelu následne vetovala, parlament ju však v piatok opätovne schválil.
„Navrhuje sa zrušenie úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS, tzv. koncesionárskych poplatkov, a nahrádza ich nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu v zákonom stanovenej výške, ktorý sa bude každoročne valorizovať o mieru inflácie," vysvetlili autori zmeny. Výber koncesionárskych poplatkov označili za nespravodlivý a neetický, keďže zaväzuje občanov prispievať na verejnoprávne médiá bez ohľadu na to, či ich služby využívajú.
Hlavným príjmom RTVS tak bude nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Ustanovujú sa aj podmienky poskytnutia a použitia príspevku. Príspevok sa bude poskytovať do 31. januára príslušného kalendárneho roka.
Účinnosť má zmena nadobudnúť od 1. júla 2023. Legislatíva ráta aj s prechodnými ustanoveniami.
B