Únia ustúpila automobilkám, emisné normy nie sú také prísne
13. 3. 2024
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Europoslanci schválili novú emisnú normu Euro 7. Emisné limity pre osobné aj nákladné autá už však nie sú také prísne ako v pôvodnom návrhu a rovnako sa podarilo dojednať dlhší časový rámec zavedenia normy; okrem iného aj slovenské automobilky teda budú mať viac času pripraviť sa na nové pravidlá.nNariadenie nanovo zavádza opatrenia zamerané na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd a na zvýšenie životnosti batérií. Cieľom nariadenia je podporiť prechod Európskej únie k emisne čistej mobilite a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Za normu hlasovalo 297 europoslancov, proti ich bolo 190 a 37 sa zdržalo. Aby predpis začal platiť, musí ho ešte formálne schváliť Rada Únie zložená z členských štátov.
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Emisné limity výfukových plynov zostanú na úrovni, ktorú dnes obsahuje platná emisná norma Euro 6, a to vrátane limitov testovania, vyplýva z konečnej verzie predpisu.
Proti pôvodnému návrhu Európskej komisie, aj podľa zástupcov automobilového priemyslu nerealistickej varianty Euro 7, sa postavilo hneď na začiatku rokovaní osem krajín. Česko viedlo koalíciu rovnako zmýšľajúcich štátov, v ktorej boli ešte Francúzsko, Taliansko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.
Platnosť emisného nariadenia Euro 7 mala podľa pôvodného návrhu Európskej komisie prísť pri osobných automobiloch už v polovici roka 2025, pre nákladné vozidlá o dva roky neskôr. To viaceré krajiny únie považovali za nereálne. Automobilky sa tiež sťažovali, že nebudú mať na prípravu zmien dostatok času.
Kompromis preto pôvodný harmonogram predĺžil. Teraz počíta so zavedením opatrenia 2,5 roka od nadobudnutia účinnosti normy pri nových modeloch osobných vozidiel a 3,5 roka pri existujúcich modeloch. Pri nákladných autách to má byť štyri roky, respektíve päť rokov. Tieto lehoty umožnia automobilkám pripraviť sa na nové požiadavky.
"Pokiaľ ide o spaľovacie motory, tam sa v rovine emisií v zásade nič meniť nebude oproti Euru 6. S jednou malinkou výnimkou, a to je filter pevných častíc, ale ten stojí desať eur, čo nie je dráma, "uviedol k osobným a úžitkovým vozidlám už skôr spravodajca normy v Európskom parlamente Alexander Vondra.
Emisné limity pre nákladné automobily sú síce mierne prísnejšie (najmä pokiaľ ide o dusíkaté emisie), no pre výrobcov stále technologicky dosiahnuteľné. Euro 7 nahradí nariadenia Euro 6 (pre osobné autá, dodávky a ľahké vozidlá) a Euro VI (pre nákladné automobily a ťažké nákladné vozidlá), a to jediným právnym aktom, ktorý sa vzťahuje na oba typy vozidiel.
Novo potom norma zavádza opatrenia na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd. Emisie tuhých častíc, ktoré vznikajú oterom pneumatík o vozovku a brzdových doštičiek o kotúče, zatiaľ neboli upravované. Nová norma stanovuje limit troch mg/km pre čisto elektrické vozidlá, sedem mg/km pre väčšinu spaľovacích motorov a hybridné elektrické vozidlá a jedenásť mg/km pre veľké dodávky.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Grécki námorníci štrajkujú
2. 12. 2016
Prevádzku trajektov v Grécku narušil dnes ďalší zo série štrajkov odborového zväzu námorníkov, ktorý potrvá 48 hodín. Trajekty medzi gréckymi ostrovmi nebudú premávať až do nedeľňajšieho rána. Mnohé ostrovy bez letísk tak až dovtedy zostanú odrezané od spojenia s pevninou aj od seba navzájom.
Námorníci protestujú proti vládnym plánom na zrušenie výrazných daňových úľav, ktoré boli doposiaľ spojené s ich profesiou. V súčasnosti odvádzajú štátu zhruba desať percent svojich príjmov, po novom by to mohlo byť až zhruba 55 percent. Podobný štrajk sa uskutočnil aj minulý týždeň. Panhelénska námorná federácia (PNO) namieta aj proti zmenám v dôchodkovom systéme, nútenému znižovaniu pracovných hodín a platov a rozšírenému zamestnávaniu načierno.
zdroj: hnonline.sk
Ruská ekonomika sa zotavuje
30. 11. 2016
Ruská ekonomika sa dostáva z recesie, tvrdí Medzinárodný menový fond (MMF). Jej hlavnými príčinami boli dva šoky, ktorými bol prepad cien ropy a medzinárodné sankcie po vojenskej intervencii na Ukrajine. Informovala o tom agentúra DPA.
MMF opäť zlepšil svoju prognózu vývoja ruskej ekonomiky pre rok 2016. Aktuálne počíta so znížením hrubého domáceho produktu (HDP) len o 0,6 percent, uviedol v utorok (29. 11.) Ernesto Ramirez Rigo, ktorý bol na čele tohtomesačnej delegácie fondu v Rusku. Ešte v októbri MMF počítal s poklesom ruského HDP o 0,8 percent a v júli o 1,2 percent. V roku 2017 MMF naďalej očakáva nárast ruskej ekonomiky o 1,1 percent. Podporiť by ju malo mierne zotavenie cien ropy.
zdroj: hnonline.sk
Slovensko a Poľsko má spojiť tunel
28. 11. 2016
Ako skrátiť 70 kilometrov dlhú cestu z Popradu do poľského Zakopaného trvajúcu autom zhruba 75 minút o viac ako hodinu? Vízia tunela popod Tatry znova ožíva. Naposledy sa železničný tunel popod tatranské štíty spomínal v súvislosti s kandidatúrou na zimné olympijské hry v roku 2022, o ktoré sa Slovensko uchádzalo spolu s Poľskom.
Teraz sa o výhodách a nevýhodách projektu diskutovalo na konferencii Podzemné mosty, ktoré spájajú – Príležitosť pre Vysoké Tatry v Starej Lesnej. Odborné stretnutie zorganizovali obchodné a priemyselné komory Slovenska, Švajčiarska, Rakúska a Talianska. Jej závery Slováci prezentovali na medzinárodnom Horskom fóre v Zakopanom minulý piatok. Nejde pritom o žiadnu novinku. „Myšlienka slovensko-poľského tunela vznikla ešte pred prvou svetovou vojnou. Bola to tretia etapa rozvoja regiónu Vysokých Tatier železnicou.
zdroj: hnonlin.sk
Severania poskytnú Slovákom milióny
28. 11. 2016
Až 113,1 milióna eur by malo Slovensko dostať z nórskych fondov po dnešnom podpisovaní memoranda o porozumení s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom. Severania sa takouto cestou snažia prispieť k znižovaniu hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore.
Už počas druhej etapy nórskych fondov, keď Slovensko dostalo viac ako 80 miliónov eur, sa začalo s viacerými projektmi. Úspešným bolo napríklad zriadenie centra zameraného na boj proti násiliu na ženách. „Vytvorilo sa 250 nových miest v krízových centrách pre obete domáceho a rodovo podmieneného násilia. Slováci sa o nórskych fondoch často dozvedia z tabúľ pred národnými pamiatkami, ktoré boli vďaka týmto príspevkom zrekonštruované. Patrí k nim Budatínsky hrad alebo sobášny palác v Bytči, ale napríklad aj bratislavská Reduta dostala v čase svojej rekonštrukcie z týchto fondov dvojmiliónový príspevok. V tretej fáze je na obnovu pamiatok vyčlenených 17,5 milióna eur. Zvyšné finančné prostriedky majú byť použité na financovanie projektov v oblasti podnikania a inovácií, zmeny klímy, boja proti násiliu na ženách, miestneho rozvoja a inklúzie Rómov či transparentnosti justície.
hnonline.sk