Únia ustúpila automobilkám, emisné normy nie sú také prísne
13. 3. 2024
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Europoslanci schválili novú emisnú normu Euro 7. Emisné limity pre osobné aj nákladné autá už však nie sú také prísne ako v pôvodnom návrhu a rovnako sa podarilo dojednať dlhší časový rámec zavedenia normy; okrem iného aj slovenské automobilky teda budú mať viac času pripraviť sa na nové pravidlá.nNariadenie nanovo zavádza opatrenia zamerané na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd a na zvýšenie životnosti batérií. Cieľom nariadenia je podporiť prechod Európskej únie k emisne čistej mobilite a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Za normu hlasovalo 297 europoslancov, proti ich bolo 190 a 37 sa zdržalo. Aby predpis začal platiť, musí ho ešte formálne schváliť Rada Únie zložená z členských štátov.
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Emisné limity výfukových plynov zostanú na úrovni, ktorú dnes obsahuje platná emisná norma Euro 6, a to vrátane limitov testovania, vyplýva z konečnej verzie predpisu.
Proti pôvodnému návrhu Európskej komisie, aj podľa zástupcov automobilového priemyslu nerealistickej varianty Euro 7, sa postavilo hneď na začiatku rokovaní osem krajín. Česko viedlo koalíciu rovnako zmýšľajúcich štátov, v ktorej boli ešte Francúzsko, Taliansko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.
Platnosť emisného nariadenia Euro 7 mala podľa pôvodného návrhu Európskej komisie prísť pri osobných automobiloch už v polovici roka 2025, pre nákladné vozidlá o dva roky neskôr. To viaceré krajiny únie považovali za nereálne. Automobilky sa tiež sťažovali, že nebudú mať na prípravu zmien dostatok času.
Kompromis preto pôvodný harmonogram predĺžil. Teraz počíta so zavedením opatrenia 2,5 roka od nadobudnutia účinnosti normy pri nových modeloch osobných vozidiel a 3,5 roka pri existujúcich modeloch. Pri nákladných autách to má byť štyri roky, respektíve päť rokov. Tieto lehoty umožnia automobilkám pripraviť sa na nové požiadavky.
"Pokiaľ ide o spaľovacie motory, tam sa v rovine emisií v zásade nič meniť nebude oproti Euru 6. S jednou malinkou výnimkou, a to je filter pevných častíc, ale ten stojí desať eur, čo nie je dráma, "uviedol k osobným a úžitkovým vozidlám už skôr spravodajca normy v Európskom parlamente Alexander Vondra.
Emisné limity pre nákladné automobily sú síce mierne prísnejšie (najmä pokiaľ ide o dusíkaté emisie), no pre výrobcov stále technologicky dosiahnuteľné. Euro 7 nahradí nariadenia Euro 6 (pre osobné autá, dodávky a ľahké vozidlá) a Euro VI (pre nákladné automobily a ťažké nákladné vozidlá), a to jediným právnym aktom, ktorý sa vzťahuje na oba typy vozidiel.
Novo potom norma zavádza opatrenia na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd. Emisie tuhých častíc, ktoré vznikajú oterom pneumatík o vozovku a brzdových doštičiek o kotúče, zatiaľ neboli upravované. Nová norma stanovuje limit troch mg/km pre čisto elektrické vozidlá, sedem mg/km pre väčšinu spaľovacích motorov a hybridné elektrické vozidlá a jedenásť mg/km pre veľké dodávky.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slováci v cudzine by mohli zarábať dvakrát viac
31. 3. 2016
Odvádzajú rovnakú prácu často pre toho istého zamestnávateľa ako ich kolegovia v zahraničí a v cudzine žijú dlhé roky. Napriek tomu od svojej materskej firmy dostávajú nižší plat ako domáci zamestnanci. Európska komisia chce preto zrovnoprávniť pracovníkov, ktorých firma pošle pracovať do inej krajiny.
Tento problém sa týka takmer dvoch miliónoch Európanov, ktorých každý rok ich firma vyšle na prácu do zahraničia. Oficiálne sa im zmení len miesto výkonu práce – pracovná doba, benefity aj odvody do sociálneho systému naďalej platia ako doma. Najmä Rakúšania, ale aj Nemci, Francúzi alebo Holanďania sa v Bruseli sťažujú, že vysielanie zamestnancov je len prijateľnejšie slovo pre platový dumping. Podľa pravidiel EÚ stačí, keď domáca firma platí svojim ľuďom, ktorých pošle do cudziny, minimálnu mzdu hostiteľskej krajiny. Vyslanie je tak stále obľúbenejšou metódou, ako ušetriť na zamestnancoch. Za posledných päť rokov sa počet vyslaných pracovníkov v rámci celej EÚ zvýšil o 45 percent.
Brusel zrazil úroky na nulu, prídu k nám lacnejšie peniaze
10. 3. 2016
Do európskej ekonomiky budú prúdiť ďalšie lacné peniaze. Rozhodla Európska centrálna banka, ktorá prekvapivo znížila základnú refinančnú úrokovú sadzbu na nulu z 0,05 percenta. Navyše banka poslala depozitné úrokové sadzby hlbšie do mínusu na -0,40 percenta. Keď je táto sadzba záporná, banky v podstate platia centrálnej banke za to, že si u nej uložia peniaze.
Centrálna banka tiež zvýšila objem nákupov dlhopisov na 80 miliárd eur za mesiac z pôvodných 60 miliárd. To bude znamenať, že na trh bude pumpovať ešte viac lacných peňazí. Napokon banka vo Frankfurte rozšírila aj spektrum dlhopisov, ktoré bude vypumpovať o nebankové firemné. Banka jednoznačne prekvapila analytikov a trhy, ktorý neočakávali pokles základnej úrokovej sadzby a predpovedali miernejší nárast výkupov dlhopisov na 75 miliárd eur. Euro zareagovalo na toto rozhodnutie prudkým oslabením voči doláru, keď spadlo o 1,2 percenta na 1,0856.
zdroj: hnonline.sk
Priame letecké spojenie Košíc sa opäť rozšíri, tentoraz o Istanbul
3. 3. 2016
Pravidelnú leteckú linku medzi Košicami a tureckou metropolou sa rozhodla zaviesť spoločnosť Turkish Airlines. Potvrdilo to dnes košické letisko.
poločnosť Turkish Airlines lieta do väčšieho počtu krajín ako ktorýkoľvek iný dopravca na svete. Založená bola v roku 1933, v súčasnosti je súčasťou leteckej aliancie Star Alliance. Má flotilu 304 lietadiel, lieta do 284 destinácií, z toho 49 vnútroštátnych a 235 v rámci celého sveta. Podľa prieskumu Skytrax 2015 sa stala najlepšou leteckou spoločnosťou v Európe piaty raz po sebe. Ako svoje prestupné letisko využívajú tieto aerolínie letisko Istanbul Atatürk, ktoré bolo v roku 2015 tretím najvyťaženejším európskym vzdušným prístavom s vyše 61 miliónmi cestujúcich. V súčasnosti je vo výstavbe nové istanbulské letisko, ktoré má byť otvorené v roku 2018. S plánovanou kapacitou 200 miliónov cestujúcich ročne sa má stať celosvetovým tzv. hubom číslo jeden.
zdroj: hnonline.sk
Povesť Slovenska v únii patrí medzi najslabšie
23. 2. 2016
Vo Veľkej Británii vyšiel nový prieskum verejnej mienky. Vypracoval ho Lord Ashcroft, bývalý podpredseda konzervatívcov, podnikateľ a v posledných rokoch aj rešpektovaný organizátor prieskumov verejnej mienky vo Veľkej Británii. Zúčastnilo sa ho 28-tisíc ľudí naprieč všetkými členskými štátmi a prebehol medzi 20. januárom a 1. februárom.
Slovensko má v Európskej únii v porovnaní s ostatnými štátmi veľmi zlú povesť. S 51 bodmi dopadli z krajín únie rovnako Slovinci a Lotyši a horšie už iba Litva, Bulharsko a Rumunsko. Ďalšia zaujímavá otázka skúmala mieru euroskepticizmu v jednotlivých členských krajinách únie. Najviac proeurópska je Malta, až 84 percent obyvateľov ostrova vníma členstvo ich krajiny v EÚ pozitívne. Nasledujú Íri so 78 percentami.
zdroj: hnonline.sk