Únia ustúpila automobilkám, emisné normy nie sú také prísne
13. 3. 2024
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Europoslanci schválili novú emisnú normu Euro 7. Emisné limity pre osobné aj nákladné autá už však nie sú také prísne ako v pôvodnom návrhu a rovnako sa podarilo dojednať dlhší časový rámec zavedenia normy; okrem iného aj slovenské automobilky teda budú mať viac času pripraviť sa na nové pravidlá.nNariadenie nanovo zavádza opatrenia zamerané na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd a na zvýšenie životnosti batérií. Cieľom nariadenia je podporiť prechod Európskej únie k emisne čistej mobilite a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Za normu hlasovalo 297 europoslancov, proti ich bolo 190 a 37 sa zdržalo. Aby predpis začal platiť, musí ho ešte formálne schváliť Rada Únie zložená z členských štátov.
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Emisné limity výfukových plynov zostanú na úrovni, ktorú dnes obsahuje platná emisná norma Euro 6, a to vrátane limitov testovania, vyplýva z konečnej verzie predpisu.
Proti pôvodnému návrhu Európskej komisie, aj podľa zástupcov automobilového priemyslu nerealistickej varianty Euro 7, sa postavilo hneď na začiatku rokovaní osem krajín. Česko viedlo koalíciu rovnako zmýšľajúcich štátov, v ktorej boli ešte Francúzsko, Taliansko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.
Platnosť emisného nariadenia Euro 7 mala podľa pôvodného návrhu Európskej komisie prísť pri osobných automobiloch už v polovici roka 2025, pre nákladné vozidlá o dva roky neskôr. To viaceré krajiny únie považovali za nereálne. Automobilky sa tiež sťažovali, že nebudú mať na prípravu zmien dostatok času.
Kompromis preto pôvodný harmonogram predĺžil. Teraz počíta so zavedením opatrenia 2,5 roka od nadobudnutia účinnosti normy pri nových modeloch osobných vozidiel a 3,5 roka pri existujúcich modeloch. Pri nákladných autách to má byť štyri roky, respektíve päť rokov. Tieto lehoty umožnia automobilkám pripraviť sa na nové požiadavky.
"Pokiaľ ide o spaľovacie motory, tam sa v rovine emisií v zásade nič meniť nebude oproti Euru 6. S jednou malinkou výnimkou, a to je filter pevných častíc, ale ten stojí desať eur, čo nie je dráma, "uviedol k osobným a úžitkovým vozidlám už skôr spravodajca normy v Európskom parlamente Alexander Vondra.
Emisné limity pre nákladné automobily sú síce mierne prísnejšie (najmä pokiaľ ide o dusíkaté emisie), no pre výrobcov stále technologicky dosiahnuteľné. Euro 7 nahradí nariadenia Euro 6 (pre osobné autá, dodávky a ľahké vozidlá) a Euro VI (pre nákladné automobily a ťažké nákladné vozidlá), a to jediným právnym aktom, ktorý sa vzťahuje na oba typy vozidiel.
Novo potom norma zavádza opatrenia na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd. Emisie tuhých častíc, ktoré vznikajú oterom pneumatík o vozovku a brzdových doštičiek o kotúče, zatiaľ neboli upravované. Nová norma stanovuje limit troch mg/km pre čisto elektrické vozidlá, sedem mg/km pre väčšinu spaľovacích motorov a hybridné elektrické vozidlá a jedenásť mg/km pre veľké dodávky.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Krotiteľ inflácie hosťom HNClubu
8. 1. 2009
Ani jeden z európskych komisárov nemusel tak dramaticky meniť, presnejšie povedané korigovať svoje hospodárske predpovede, ako európky komisár pre menové a hospodárske záležitosti - Joaquín Almunia. Komisár je dnes v Bratislave hosťom HNClubu.
Napriek tomu, že rok 2009 bude rokom krízy, nízkeho
rastu a finančného napätia, komisár očakáva, že pre
Slovensko sa začína nová kapitola v histórii. A dúfa, že veľmi
pozitívna. Podľa jeho vyjadrenia euro
poskytne ochranu všetkým členom, teda aj Slovensku. Dokonca aj členom, ktorí
ešte v eurozóne nie sú, ale majú tak v pláne urobiť. Dĺžku cesty do eurozóny si
nové členské krajiny zvolili sami. Nikto na ne netlačil. Európska komisia však
bude strážcom kritérií, ktoré sú dané zmluvou.
Ubezpečil, že Európska centrálna banka je pripravená
na ďalšie "šoky" v dôsledku krízy a odmieta akýkoľvek
protekcionizmus. Domnieva sa, že sa treba poučiť z ropnej krízy zo
sedemdesiatych rokov, keď sa stalo, že vládne opatrenia neboli adekvátne a
milióny ľudí stratili prácu. Nedôverčivý je voči suverénnym fondom. Varoval, že
ak nebudú transparentné, do Európy sa "nedostanú".
Jeho recept na krízu je jasný: ekonomika by mala byť
založená skôr na vedomostiach ako na výrobe, mala by byť pripravená na
starnutie a pokles populácie, stále viac prepojenú a konkurujúcu globálnu scénu
a nárast cien spôsobený nedostatkom zdrojov. Slovensko si vďaka zavedeniu eura
podľa neho vytvorilo priestor, aby sa vyhlo spomaleniu rastu a rapídnemu
poklesu spotreby a investícií.
Európa si musí dohodnúť spoločný postup v energetickej politike
8. 1. 2009
Slovensko má v strategických zásobníkoch asi dve miliardy kubíkov plynu. Pri regulácii najväčších priemyselných podnikov sú to zásoby približne na dva mesiace. V prípade ochladenia sa však tieto zásoby môžu minúť rýchlejšie.
Zastavenie
dodávok plynu ukázalo potrebu spoločného postupu Európskej únie. Slovensko by
malo viac spolupracovať v týchto otázkach s okolitými krajinami.
Zmenárnici v Čechách zarábajú na slovenskej korune
7. 1. 2009
Časť zmenárnikov v Českej republike stavila na to, že Česi, ktorí majú nejaké slovenské koruny, budú ochotní zbaviť sa ich za zlomok skutočnej hodnoty, aby nemuseli vycestovať.
Niektorí zmenárnici za
tisíc slovenských korún vyplácajú len 500 českých korún a lacno získané
slovenské koruny vymenia na Slovensku za eurá. Jedno euro ich po tejto
transakcii vyjde len na 15 Kč. Nevýhodné kurzy sú aj v zmenárňach v Prahe,
Brne, Ostrave či Olomouci. Česká národná banka, ktorá spomedzi českých bánk
jediná prijíma slovenské koruny, však do kurzov v zmenárňach nezasahuje.
Bratislava nedosahuje návštevnosť svetových hlavných miest
7. 1. 2009
Podľa Euromonitora sa naše hlavné mesto umiestnilo v počte navštívených turistov až na 149. mieste (navštívilo ho "len" 462 tisíc turistov). Problém s návštevnosťou mali aj maďarská Budapešť a poľská Varšava.
Najobľúbenejší
je Londýn - vyše 15 miliónov turistov, nad hranicu desiatich miliónov
zahraničných turistov sa dostali Hongkong, Bangkok a Singapur. Menej ako desať miliónov turistov navštívilo
Paríž (5. miesto) aj Rím (10. miesto). Prahu
(19. miesto) navštívilo vyše 4 milióny turistov.
Prognózy
hovoria o tom, že ekonomická nestabilita v budúcnosti oslabí pozície Európy v prospech ázijských metropol.
(Zdroj: EUROMONITOR, SME)