Únia ustúpila automobilkám, emisné normy nie sú také prísne
13. 3. 2024
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Europoslanci schválili novú emisnú normu Euro 7. Emisné limity pre osobné aj nákladné autá už však nie sú také prísne ako v pôvodnom návrhu a rovnako sa podarilo dojednať dlhší časový rámec zavedenia normy; okrem iného aj slovenské automobilky teda budú mať viac času pripraviť sa na nové pravidlá.nNariadenie nanovo zavádza opatrenia zamerané na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd a na zvýšenie životnosti batérií. Cieľom nariadenia je podporiť prechod Európskej únie k emisne čistej mobilite a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Za normu hlasovalo 297 europoslancov, proti ich bolo 190 a 37 sa zdržalo. Aby predpis začal platiť, musí ho ešte formálne schváliť Rada Únie zložená z členských štátov.
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Emisné limity výfukových plynov zostanú na úrovni, ktorú dnes obsahuje platná emisná norma Euro 6, a to vrátane limitov testovania, vyplýva z konečnej verzie predpisu.
Proti pôvodnému návrhu Európskej komisie, aj podľa zástupcov automobilového priemyslu nerealistickej varianty Euro 7, sa postavilo hneď na začiatku rokovaní osem krajín. Česko viedlo koalíciu rovnako zmýšľajúcich štátov, v ktorej boli ešte Francúzsko, Taliansko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.
Platnosť emisného nariadenia Euro 7 mala podľa pôvodného návrhu Európskej komisie prísť pri osobných automobiloch už v polovici roka 2025, pre nákladné vozidlá o dva roky neskôr. To viaceré krajiny únie považovali za nereálne. Automobilky sa tiež sťažovali, že nebudú mať na prípravu zmien dostatok času.
Kompromis preto pôvodný harmonogram predĺžil. Teraz počíta so zavedením opatrenia 2,5 roka od nadobudnutia účinnosti normy pri nových modeloch osobných vozidiel a 3,5 roka pri existujúcich modeloch. Pri nákladných autách to má byť štyri roky, respektíve päť rokov. Tieto lehoty umožnia automobilkám pripraviť sa na nové požiadavky.
"Pokiaľ ide o spaľovacie motory, tam sa v rovine emisií v zásade nič meniť nebude oproti Euru 6. S jednou malinkou výnimkou, a to je filter pevných častíc, ale ten stojí desať eur, čo nie je dráma, "uviedol k osobným a úžitkovým vozidlám už skôr spravodajca normy v Európskom parlamente Alexander Vondra.
Emisné limity pre nákladné automobily sú síce mierne prísnejšie (najmä pokiaľ ide o dusíkaté emisie), no pre výrobcov stále technologicky dosiahnuteľné. Euro 7 nahradí nariadenia Euro 6 (pre osobné autá, dodávky a ľahké vozidlá) a Euro VI (pre nákladné automobily a ťažké nákladné vozidlá), a to jediným právnym aktom, ktorý sa vzťahuje na oba typy vozidiel.
Novo potom norma zavádza opatrenia na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd. Emisie tuhých častíc, ktoré vznikajú oterom pneumatík o vozovku a brzdových doštičiek o kotúče, zatiaľ neboli upravované. Nová norma stanovuje limit troch mg/km pre čisto elektrické vozidlá, sedem mg/km pre väčšinu spaľovacích motorov a hybridné elektrické vozidlá a jedenásť mg/km pre veľké dodávky.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Spoločná zodpovednosť za životné prostredie
27. 2. 2009
Ministri životného prostredia EÚ sa zídu, aby vyladili spoločnú pozíciu EÚ pred nadchádzajúcimi kolami svetových klimatických rokovaní.
Názory, akým spôsobom by k tejto problematike mali pristúpiť bohaté
krajiny, sa rôznia. Postoje členských
krajín sú rôzne napríklad i v tom, akým spôsobom sa má pri výpočte podielu
bremena zohľadňovať výška HDP a veľkosť populácie.
Európska komisia vypracovala návrh, podľa
ktorého by sa miera zodpovednosti a podiel bremena konkrétnej krajiny odvíjal
od niekoľkých ukazovateľov:
- výšky HDP
prepočítanej na jedného obyvateľa
(per capita),
- celkovej miery tvorby emisií prepočítanej na jednotku HDP,
- vývoja trendu
produkcie emisií v období 1990-2005,
- vývoja
populačného trendu v období 1990-2005.
Viaceré krajiny EÚ
majú voči návrhu Komisie rezervovaný
postoj. Niektoré delegácie by preferovali vymazanie niektorých kritérií a/alebo
zaradenie ďalších kritérií. Podľa iných krajín by si EÚ nemala vnútorne
rozdeľovať bremeno skôr, než bude známe znenie dohody o novom klimatickom
režime, ktorá by sa mala dosiahnuť na konferencii v Kodani. České predsedníctvo
presadzuje, aby úsilie o redukciu emisií, ktoré sa vyžaduje od skupiny
rozvinutých krajín, bolo rozdelné spravodlivo a spôsobom, ktorý zabezpečí jeho
porovnateľnosť.
Počas predchádzajúcich kôl rokovaní sa hlavy vlád a krajín EÚ
zhodli, že do roku 2020 by mali EÚ, Japonsko, USA a ostatné bohatšie
priemyselné krajiny znížiť svoju spoločnú tvorbu emisií CO2 o 30
percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Ak sa má udržať nárast svetovej priemernej teploty tak, aby sa atmosféra
nezohriala o viac ako 2 celziové stupne, vyspelé krajiny by mali do roku 2020
znížiť mieru svojich emisií o 25-40 percent, resp. do roku 2050 až o 80-95
percent.
Miera nezamestnanosti stúpla vo všetkých krajinách
27. 2. 2009
Na túto skutočnosť poukazuje dnes zverejnená štatistika Európskeho štatistického úradu Eurostat.
Na Slovensku došlo v januári k nárastu na 9,8 %
oproti 9,5 % v decembri. V celej EÚ miera nezamestnanosti dosiahla v januári
7,6 %, čo predstavuje nárast o 0,1 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom.
Najviac nezamestnaných má Španielsko (14,8 %), nasleduje Lotyšsko (12,3 %),
Litva a Slovensko (obe krajiny 9,8 %). Najmenej nezamestnaných v minulom
mesiaci malo Holandsko (2,8 %) a Rakúsko (4,0 %).
Eurozóne insolventnosť nehrozí
26. 2. 2009
Podľa komisára pre hospodárske a menové záležitosti problémom insolventnosti nečelí žiaden člen eurozóny.
Medzi
niektorých politikmi a na finančných trhoch rastú špekulácie o možnosti, že
silnejšie krajiny eurozóny, napr. Nemecko, by mali pomôcť slabším členom ako
napr. Grécko.
Komisár odmieta zmenu pravidiel na vstup do eurozóny, čím odmietol výzvu Maďarska na urýchlenie
procedúr.
Komisár zároveň zopakoval výzvy voči krajinám
eurozóny, aby pracovali na plánoch sprísnenia svojej rozpočtovej politiky po
terajšom období fiškálnej expanzie, ktorej cieľom je bojovať proti recesii.
Slováci málo vedia o voľbách do Európskeho parlamentu
26. 2. 2009
O tom, že najbližšie voľby do Európskeho parlamentu (EP) sa uskutočnia už tento rok vie menej ako polovica Slovákov. Termín volieb pozná 46,6 % ľudí, tretina respondentov ho nevie vôbec.
Pätina opýtaných vo svojich odpovediach
uvádzala nesprávne roky konania volieb.
Väčšina obyvateľov nemá poznatky o činnostiach
EP. Takmer 77 percent ľudí uviedlo, že sú o jeho aktivitách informovaní veľmi slabo alebo slabo. Informovaná je len necelá pätina (16,6
percenta) respondentov a 6,4 percenta sa k otázke nevedelo vyjadriť. O
činnostiach EP vedomosti majú skôr
obyvatelia veľkých miest a vysokoškolsky vzdelaní. Slabo informovaní sú vo väčšej miere ľudia so základným vzdelaním
a respondenti z malých obcí.
Menej ako desať percent (8,2 percenta) oslovených vie, že Slovensko zastupuje v tomto volebnom období v
europarlamente 14 poslancov. Viac ako tretina (37,5 percenta) uviedla, že
poslancov máme menej a sedem percent
opýtaných je presvedčených, že ich je viac. Vo svojich výpovediach Slováci
uvádzali počty od 1 do 98 poslancov zastupujúcich Slovensko v EP. Takmer
polovica oslovených (47,2 percenta)
nevedela na túto otázku odpovedať vôbec.
Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v júni tohto roku. Prvýkrát
mali Slováci možnosť voliť poslancov Európskeho parlamentu v roku 2004. Svoje právo však využili minimálne. K volebným
urnám prišlo len 17 percent oprávnených voličov. Bola to najnižšia účasť spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Tieto údaje vyplývajú z
reprezentatívneho prieskumu agentúry TNS SK, ktorý sa realizoval na vzorke 1012
respondentov vo februári.