Únia ustúpila automobilkám, emisné normy nie sú také prísne
13. 3. 2024
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Europoslanci schválili novú emisnú normu Euro 7. Emisné limity pre osobné aj nákladné autá už však nie sú také prísne ako v pôvodnom návrhu a rovnako sa podarilo dojednať dlhší časový rámec zavedenia normy; okrem iného aj slovenské automobilky teda budú mať viac času pripraviť sa na nové pravidlá.nNariadenie nanovo zavádza opatrenia zamerané na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd a na zvýšenie životnosti batérií. Cieľom nariadenia je podporiť prechod Európskej únie k emisne čistej mobilite a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Za normu hlasovalo 297 europoslancov, proti ich bolo 190 a 37 sa zdržalo. Aby predpis začal platiť, musí ho ešte formálne schváliť Rada Únie zložená z členských štátov.
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Emisné limity výfukových plynov zostanú na úrovni, ktorú dnes obsahuje platná emisná norma Euro 6, a to vrátane limitov testovania, vyplýva z konečnej verzie predpisu.
Proti pôvodnému návrhu Európskej komisie, aj podľa zástupcov automobilového priemyslu nerealistickej varianty Euro 7, sa postavilo hneď na začiatku rokovaní osem krajín. Česko viedlo koalíciu rovnako zmýšľajúcich štátov, v ktorej boli ešte Francúzsko, Taliansko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.
Platnosť emisného nariadenia Euro 7 mala podľa pôvodného návrhu Európskej komisie prísť pri osobných automobiloch už v polovici roka 2025, pre nákladné vozidlá o dva roky neskôr. To viaceré krajiny únie považovali za nereálne. Automobilky sa tiež sťažovali, že nebudú mať na prípravu zmien dostatok času.
Kompromis preto pôvodný harmonogram predĺžil. Teraz počíta so zavedením opatrenia 2,5 roka od nadobudnutia účinnosti normy pri nových modeloch osobných vozidiel a 3,5 roka pri existujúcich modeloch. Pri nákladných autách to má byť štyri roky, respektíve päť rokov. Tieto lehoty umožnia automobilkám pripraviť sa na nové požiadavky.
"Pokiaľ ide o spaľovacie motory, tam sa v rovine emisií v zásade nič meniť nebude oproti Euru 6. S jednou malinkou výnimkou, a to je filter pevných častíc, ale ten stojí desať eur, čo nie je dráma, "uviedol k osobným a úžitkovým vozidlám už skôr spravodajca normy v Európskom parlamente Alexander Vondra.
Emisné limity pre nákladné automobily sú síce mierne prísnejšie (najmä pokiaľ ide o dusíkaté emisie), no pre výrobcov stále technologicky dosiahnuteľné. Euro 7 nahradí nariadenia Euro 6 (pre osobné autá, dodávky a ľahké vozidlá) a Euro VI (pre nákladné automobily a ťažké nákladné vozidlá), a to jediným právnym aktom, ktorý sa vzťahuje na oba typy vozidiel.
Novo potom norma zavádza opatrenia na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd. Emisie tuhých častíc, ktoré vznikajú oterom pneumatík o vozovku a brzdových doštičiek o kotúče, zatiaľ neboli upravované. Nová norma stanovuje limit troch mg/km pre čisto elektrické vozidlá, sedem mg/km pre väčšinu spaľovacích motorov a hybridné elektrické vozidlá a jedenásť mg/km pre veľké dodávky.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zodpovednosť za dostavbu kanalizácií zostáva štátu
9. 9. 2009
Staré nebezpečné skládky budú však musieť podniky likvidovať na vlastné náklady. Poslanci parlamentu totiž čiastočne prelomili veto prezidenta, ktorý Národnej rade vrátil na prerokovanie novelu zákona o vodách.
Poslanci však podporili prezidentovu požiadavku prezidenta, aby z normy vypadlo ustanovenie, podľa ktorého by zodpovednosť za dostavbu kanalizácií prešla na obce.
Ustanovenie o environmentálnych záťažiach poslanci schválili nepriamou novelou zákona.
Poslanci akceptovali pripomienku prezidenta, ktorou sa postavil proti prenosu zodpovednosti za stavbu kanalizácií zo štátu na obce. Podľa požiadaviek EÚ by Slovensko malo do roku 2010 dobudovať zariadenia na odvádzanie a čistenie vôd v sídlach s počtom obyvateľov nad 10.000. O päť rokov neskôr by rovnaké vybavenie mali mať aj obce s najmenej 2000 obyvateľmi.
Slovensko chce v Európskej komisii ekonomickú oblasť
9. 9. 2009
Slovensko má záujem, aby získalo v Európskej komisii (EK) jedno z ekonomicky zameraných portfólií. Potvrdil to minister zahraničných vecí po dnešnom rokovaní vlády.
Slovensko ako krajina, ktorá je členom eurozóny, má relatívne vyššiu váhu, akú malo, keď sa rozdeľovali kreslá v súčasnej komisii. Najskôr je však potrebné potvrdiť predsedu EK. Na tento post ašpiruje aj jej súčasný šéf José Manuel Barroso, ktorého Slovenská republika podporuje. Čaká sa tiež na výsledky októbrového írskeho referenda, z ktorého sa odvinie budúca podoba komisie. Rokovania o jednotlivých oblastiach, ich obsadení a menách eurokomisárov budú až následne. V tejto fáze minister nechcel špekulovať, ktoré z postov SR nakoniec získa. Podľa premiéra by kandidát na eurokomisára nemal byť členom žiadnej politickej strany. Konkrétne meno bude závisieť od toho, aký post komisára SR získa. Slovensko sa zaujíma predovšetkým o oblasť dopravy a energetiky.
Európska komisia vyzvala Telekomunikačný úrad SR na zníženie poplatkov
7. 9. 2009
V liste, ktorý v pondelok zaslala Európska komisia Telekomunikačnému úradu SR vyzýva opätovne tento úrad na presadenie zníženia poplatkov za ukončenie volania v mobilných sieťach na konkurenčnejšie úrovne.
Ide o tie veľkoobchodné poplatky, ktoré prevádzkovatelia mobilných sietí účtujú iným prevádzkovateľom za prepájanie hovorov do svojich sietí.
Jeden list Komisia slovenskému regulátorovi už tento rok poslala a zdôraznila v ňom dôležitosť čo najskoršieho dosiahnutia efektívnych ukončovacích poplatkov.
Na Slovensku ukončovacie poplatky medzi mobilnými sieťami patria k najvyšším v Európe. Slovenský regulátor nezvolil taký nákladový model, ktorý odzrkadľuje skutočné náklady zabezpečenia tejto služby efektívnym operátorom.
Európska komisia sa domnieva, že telekomunikačný úrad môže urobiť dôležité kroky smerom k dosiahnutiu efektívnej úrovne ukončovacích poplatkov na Slovensku. Komisia vyjadrila pochybnosti, či schválenie asymetrie pre nového účastníka O2 na vyššej úrovni, aká sa uplatňovala v minulosti, je vhodným prostriedkom na stimulovanie rastu a budúcej efektívnosti menších operátorov.
Spoločné veľvyslanectvá krajín V4
4. 9. 2009
Diplomatické zastupiteľstvá Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska by mohli byť umiestnené do spoločnej budovy. Nápad presadzujú diplomati zo strednej Európy.
Hlavným dôvodom je hospodárska kríza, ktorá krajiny núti robiť obmedzenia aj v oblasti zahraničnej politiky, uviedol dnes poľský denník Gazeta Wyborcza.
Tabuľky s nápisom "Veľvyslanectvo Vyšehradskej štvorky" sa môžu objaviť na diplomatických budovách v Ázii, Afrike a Južnej Amerike. Spoločné konzuláty krajín V4, ktoré budú vydávať víza do Schengenskej zóny, sa možno objavia aj v postsovietskych krajinách.
O podrobnostiach projektu by šéfovia rezortu zahraničných vecí Česka, Poľska, Maďarska a Slovenska mali rokovať ešte tento rok v poľskom meste Sopot.
Idea veľvyslanectiev Vyšehradskej štvorky nie je novou, aj keď sa doposiaľ nezrealizovala, pretože krajiny nechceli upustiť od symbolov nezávislosti.
Podľa hovorcu slovenského ministerstva zahraničných vecí by sa tieto štyri krajiny mali na zatvorení veľvyslanectiev dohodnúť. Nemalo by sa stať, aby sa napríklad všetky štyri stiahli z Laosu alebo Nového Zélandu. Jedna z nich si musí svoje zastúpenie ponechať.