Únia ustúpila automobilkám, emisné normy nie sú také prísne
13. 3. 2024
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Europoslanci schválili novú emisnú normu Euro 7. Emisné limity pre osobné aj nákladné autá už však nie sú také prísne ako v pôvodnom návrhu a rovnako sa podarilo dojednať dlhší časový rámec zavedenia normy; okrem iného aj slovenské automobilky teda budú mať viac času pripraviť sa na nové pravidlá.nNariadenie nanovo zavádza opatrenia zamerané na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd a na zvýšenie životnosti batérií. Cieľom nariadenia je podporiť prechod Európskej únie k emisne čistej mobilite a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Za normu hlasovalo 297 europoslancov, proti ich bolo 190 a 37 sa zdržalo. Aby predpis začal platiť, musí ho ešte formálne schváliť Rada Únie zložená z členských štátov.
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Emisné limity výfukových plynov zostanú na úrovni, ktorú dnes obsahuje platná emisná norma Euro 6, a to vrátane limitov testovania, vyplýva z konečnej verzie predpisu.
Proti pôvodnému návrhu Európskej komisie, aj podľa zástupcov automobilového priemyslu nerealistickej varianty Euro 7, sa postavilo hneď na začiatku rokovaní osem krajín. Česko viedlo koalíciu rovnako zmýšľajúcich štátov, v ktorej boli ešte Francúzsko, Taliansko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.
Platnosť emisného nariadenia Euro 7 mala podľa pôvodného návrhu Európskej komisie prísť pri osobných automobiloch už v polovici roka 2025, pre nákladné vozidlá o dva roky neskôr. To viaceré krajiny únie považovali za nereálne. Automobilky sa tiež sťažovali, že nebudú mať na prípravu zmien dostatok času.
Kompromis preto pôvodný harmonogram predĺžil. Teraz počíta so zavedením opatrenia 2,5 roka od nadobudnutia účinnosti normy pri nových modeloch osobných vozidiel a 3,5 roka pri existujúcich modeloch. Pri nákladných autách to má byť štyri roky, respektíve päť rokov. Tieto lehoty umožnia automobilkám pripraviť sa na nové požiadavky.
"Pokiaľ ide o spaľovacie motory, tam sa v rovine emisií v zásade nič meniť nebude oproti Euru 6. S jednou malinkou výnimkou, a to je filter pevných častíc, ale ten stojí desať eur, čo nie je dráma, "uviedol k osobným a úžitkovým vozidlám už skôr spravodajca normy v Európskom parlamente Alexander Vondra.
Emisné limity pre nákladné automobily sú síce mierne prísnejšie (najmä pokiaľ ide o dusíkaté emisie), no pre výrobcov stále technologicky dosiahnuteľné. Euro 7 nahradí nariadenia Euro 6 (pre osobné autá, dodávky a ľahké vozidlá) a Euro VI (pre nákladné automobily a ťažké nákladné vozidlá), a to jediným právnym aktom, ktorý sa vzťahuje na oba typy vozidiel.
Novo potom norma zavádza opatrenia na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd. Emisie tuhých častíc, ktoré vznikajú oterom pneumatík o vozovku a brzdových doštičiek o kotúče, zatiaľ neboli upravované. Nová norma stanovuje limit troch mg/km pre čisto elektrické vozidlá, sedem mg/km pre väčšinu spaľovacích motorov a hybridné elektrické vozidlá a jedenásť mg/km pre veľké dodávky.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Problémy s implementovaním smernice o službách
24. 7. 2009
Podľa aktuálneho prieskumu Eurochambers pravdepodobne nestihne do konca decembra plne implementovať ustanovenia plynúce zo smernice o službách takmer každá druhá členská krajina Európskej únie. Slovensko v tejto oblasti dosiahlo výrazný pokrok.
Služby tvoria takmer 70 % HDP EÚ a zástupcovia členských
štátov a profesijných únií sa nevedeli dlhé roky dohodnúť ako tento potenciál lepšie využiť na tvorbu vnútorného
trhu celého bloku. Pôvodný návrh vyvolal nesúhlasné reakcie v mnohých
krajinách. Najproblematickejšou časťou navrhnutej predlohy Komisie bolo tzv.
pravidlo zeme pôvodu. Pokiaľ by toto pravidlo prešlo - v praxi by podnikateľovi
bolo stačilo získať povolenie prevádzkovať určité činnosti vo svojom domovskom
štáte a potom by mohol túto službu ponúkať zákazníkom v celej Únii bez ďalších
administratívnych záväzkov.
Návrh ale vzbudil nevôľu najmä v „starých členských štátoch“, ktoré sa obávali
sociálneho dumpingu. Ten by umožňoval, aby
podnikatelia využívali nižšie štandardy vo svojich domovských krajinách
a (v porovnaní so západom) tak znížili
svoje náklady, čo by viedlo k zníženiu štandárd v celej Únii.
Počas trojročného vyjednávania pred konečným schválením smernice na konci roku
2006 došlo ku značným kompromisom. V dôsledku neho firmy a živnostníci nebudú musieť žiadať v každej zemi osobitné
povolenie k pobytu alebo výkonu činnosti, no budú sa musieť podriadiť pravidlám
pre podnikanie v danom odbore, ktoré sa menia
z krajiny do krajiny.
Alarmujúce výsledky prináša najnovší prieskum Eurochambers. Na otázku, či v
niektorej členskej krajine prebehne implementácia smernice o službách „včas a
korektne“ až 40 % obchodných komôr odpovedalo záporne alebo skepticky. To
sú oveľa horšie výsledky ako podľa
januárového skúmania, kedy pesimistické vyhliadky dosahovali len štvrtinu.
Medzi lepšie prípady patrí Slovensko. Slovenská obchodná a priemyselná komora
(SOPK) tvrdí, že vláda urobila všetko pre to, aby všetky povinnosti vyplývajúce
zo smernice boli implementované včas a
dôkladne. SOPK dúfa, hospodárska kríza,
tento proces nespomalí.
Slovensko v novom EP nemá žiadny vysoký post
23. 7. 2009
Pri rozdeľovaní kresiel v Európskom parlamente ťahali nové členské krajiny za kratší koniec. Slovensko pri prerozdeľovaní postov vo výboroch a predsedníctve skončilo medzi štyrmi krajinami, ktoré nemajú žiadny.
V siedmom legislatívnom období Európskeho parlamentu (2009-2014) Slovensko
spolu s Estónskom, Lotyšskom a Slovinskom neobsadilo žiadny z postov
predsedu či podpredsedu 22 stálych výborov (každý výbor má 1 predsedu a 4 podpredsedov).
Žiadne miesto sa tejto štvorici krajín neušlo ani v predsedníctve EP (14 podpredsedov) a medzi piatimi
kvestormi.
Rokovania o tom, ktorý poslanec akú funkciu dostane tradične
prebiehali za zatvorenými dverami a sú výsledkom komplexnej štruktúry hierarchií.
Možnými kritériami sú napríklad pomer
malých versus veľkých krajín, váha
politických skupín, postavenie a profil konkrétneho poslanca a rodová
rovnosť. Nejedná sa o žiadnu presnú matematickú formulku. Podľa D´Hondtovej metódy sa však počíta to, ktorá
frakcia dostane koľko postov predsedov výborov.
Obchod s emisiami je lepší ako emisné dane
22. 7. 2009
Efektívnejším spôsobom boja proti klimatickým zmenám je podľa správy vypracovanej pre britského premiéra obchodovanie s emisiami než emisné dane.
Ak sa chceme
vyhnúť katastrofálnym následkom klimatických zmien je globálny systém
obchodovania s emisiami nevyhnutný. Píše sa to v správe Global Carbon
Trading.
Ani samotné
obchodovanie však nebude stačiť. Musí sa spojiť s cieleným znižovaním emisií na
národnej úrovni. Emisný trh by mal byť kombinovaný s cielenou reguláciou,
zdaňovaním a verejnými financiami na široko zamerané opatrenia. Správa
tvrdí, že kľúčové bude dosiahnutie zníženia emisií v rozvojových krajinách.
Dokument britskej
vlády sa teda nevyslovuje za zásadnú environmentálnu daňovú reformu. „Zelené dane“ odvíjajúce sa od znečistenia by
mali mať len podpornú úlohu.
Švédske
predsedníctvo zasa tvrdí, že bez
zavedenia emisných daní nebude európsky systém obchodovania s emisiami
stačiť na také zníženie emisií, aby EÚ splnila svoje záväzky.
Rovnaký názor zastáva aj popredný environmentálny
expert, David Gee z Európskej environmentálnej agentúry. Podľa jeho slov na nedávnej konferencii v Londýne
povedal, že kríza klimatických zmien, lepšie výskumné poznatky a klesajúca
popularita trhovej ideológie vytvárajú výbornú príležitosť na zavedenie
environmentálnej daňovej reformy.
Všeobecné kritériá na záchranu bánk
21. 7. 2009
Jednou z priorít EÚ by v čase finančnej krízy malo byť definovanie všeobecných kritérií na záchranu bánk. Ich stanovenie by mohlo zabrániť podobnému krachu v budúcnosti. Tvrdí to aliancia najväčších finančních hráčov v dvadsaťsedemčlennom bloku.
Finančná kríza odhalila potrebu sprísniť európsky dohľad nad finančnými inštitúciami, ktoré
kontrolujú najmä národné autority, a to i napriek tomu, že sú čoraz viac
zapojené do cezhraničných aktivít. V Európe je podľa údajov Európskej
komisie viac ako osem tisíc bánk, no dve
tretiny ich aktív sú v rukách okolo štyridsiatich medzinárodných inštitúcií.
V októbri 2008 vytvorila EK expertnú skupinu, ktorej úlohou bolo skúmať a
navrhnúť reformné opatrenia vo finančnej supervízii. Panel viedol bývalý
výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu. Svoju správu prezentoval vo
februári 2009.
V máji Komisia plne podporila návrhy skupiny, pričom predstavila svoj koncept
založený na zvýšení právomocí Európskej centrálnej banky pri makrodohľade na
prevenciu systémového rizika a podporu spolupráce na národnej úrovni pri
mikrodohľade medzinárodných finančných skupín.