Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Rakúske banky budú platiť daň
23. 2. 2010
K ozdraveniu štátnych financií by mali prispieť odvody bánk do štátneho rozpočtu. Rakúsko bude určite mať bankovú daň, ale termín jej zavedenia ani ostatné okolnosti nie sú známe. Informáciu uviedol viedenský denník DiePresse.
Isté je, že daň bánk by mala priniesť do rozpočtu 500 miliónov eur a túto sumu nesmú ústavy preniesť na sporiteľov alebo dlžníkov.
Námietky bankárov proti zavedeniu dane veľmi oslabil fakt, že vlani - v silnom krízovom roku – banky vyplatili dividendy okolo 600 miliónov eur, hoci viaceré z nich prijali mimoriadnu pomoc vlády, ktorá im poskytla peniaze na 9-percentný úrok. Na voľnom trhu však úroky boli o polovicu vyššie.
Podľa rakúskeho kancelára Rakúsko zavedie túto daň aj samo, bez ohľadu na postoje iných členov eurozóny. Štátny rozpočet peniaze naliehavo potrebuje. Kancelár predpokladá, že daň sa začne platiť v roku 2011 alebo o rok neskôr.
Dohoda medzi Microsoftom a Yahoo!
22. 2. 2010
Európska komisia schválila prevzatie vyhľadávacej a reklamnej jednotky servera Yahoo! Googlom. Dohoda medzi oboma spoločnosťami vzhľadom na dominanciu spoločnosti Google na trhu s vyhľadávačmi neporušuje pravidlá hospodárskej súťaže.
K schváleniu spojenia oboch spoločností v tejto oblasti napomohol údajne práve fakt, že Google v Európe ovláda veľkú väčšinu trhu s vyhľadávačmi, a spojením firiem by tak mohol vzniknúť dostatočne silný rival na to, aby túto dominanciu spoločnosti Google obmedzil.
Microsoft a Yahoo! dohodu o partnerstve na desať rokov podpísali minulý júl, no na vstup dohody do platnosti potrebovali súhlas EÚ a USA.
So schválením stále váhajú USA. Podľa agentúry Reuters by však americké ministerstvo spravodlivosti malo zlúčeniu dať zelenú už tento marec. Od spojenia v oblasti internetovej reklamy Google s Yahoo! v roku 2008 ustúpil práve kvôli tlaku amerického Ministerstva spravodlivosti.
Európska poľnohospodárska politika
19. 2. 2010
Európska poľnohospodárska politika by sa mala zamerať na zaistenie takých cien, ktoré by zabezpečili životaschopnosť farmárov. Títo čelia nestabilným trhom a klesajúcemu príjmu. V rozhovore pre Reuters to povedal francúzsky minister poľnohospodárstva.
Členské štáty sa rozhodli tento rok zintenzívniť diskusie o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá tvorí 40 % rozpočtu Únie. Hlavným príjemcom tejto čiastky je Francúzsko, ktoré v roku 2009 získalo 20 % zo 40-miliardového balíčka vyčleneného pre farmárov.
V Únii sa hovorí o súboji dvoch blokov. Na jednej strane je to Francúzsko, ktoré je za regulačné opatrenia podporované obrovským rozpočtom a na druhej strane Británia či Holandsko. Tie žiadajú tradične obmedzenie výdavkov na poľnohospodárstvo a postupné vyradenie jednotných platieb.
Štátne bankroty
18. 2. 2010
Hoci štátny bankrot nie je častou udalosťou, nejde ani o udalosť výnimočnú. Vo svete sa za posledné polstoročie vyskytli celé tucty štátnych bankrotov. Napríklad v osemdesiatych rokoch zbankrotovala takmer celá Južná Amerika. Štátny bankrot neznamená, že sa územie krajiny rozkúskuje medzi veriteľov a jej obyvateľstvo rozpredá do otroctva. Znamená len, že dotyčná krajina sa ocitne v platobnej neschopnosti, pretože nemôže, alebo nechce splniť svoje zmluvné záväzky.
Bankrot môže z hľadiska vyrovnania záväzkov prebehnúť dvoma základnými spôsobmi. Najprimitívnejším je jednoduché odmietnutie zaplatenia dlhu, či jeho časti. Tento spôsob bol zaužívaný v Latinskej Amerike a Afrike.
Vyspelejšie krajiny na vymazanie dlhu volia cestu vysokej inflácie. Sem patrí aj prípad Grécka, pre ktoré sa členstvo v eurozóne stalo náhle problémom. Svoje ťažkosti nemôže riešiť elegantnou cestou inflácie a/alebo devalvácie národnej meny. Hrozí mu bankrot darebáckeho typu, čo je pre vnímanie krajiny veľmi zlé.