Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Noví šéfovia pribúdajú pomalšie
27. 1. 2010
Podľa prieskumu, ktorý bol zverejnený pri príležitosti otvorenia Svetového ekonomického fóra v Davose sa vo viacerých segmentoch podnikateľská dôvera obnovuje a prijíma sa nové vedenie.
Štúdia však poukazuje tiež na to, že nábor nových vedúcich pracovníkov je len veľmi skromný a väčšiu aktivitu zaznamenali v rýchlo rozvíjajúcich sa krajinách, ktoré sa obnovujú rýchlejšie a tiež majú nižšie platy. Podľa prieskumu uskutočneného PricewoterhouseCoopers (PwC) medzi 120 výkonnými šéfmi z 52 krajín, 39 % z nich prezradilo svoje plány tento rok zvýšiť počet vedúcich pracovníkov.
Štvrtina opýtaných pripustila, že bude prepúšťať. Redukciu top-manažmentu minulý rok však urobila polovica zúčastnených prieskumu.
Štúdia bola zverejnená pri príležitosti otvorenia Svetového ekonomického fóra, na ktorom sa stretáva 2500 predstaviteľov politickej a hospodárskej elity. Svetové ekonomické fórum sa prirodzene nesie v znamení finančnej krízy a jej dôsledkov. Trhy boli vykúpené piatimi biliónmi lacných peňazí, vlády a centrálne banky sa pripravujú na ukončovanie stimulov a obnova je veľmi krehká.
Aj keď firmy už prešli cez fázu intenzívneho prepúšťania, prijímať späť sa stále nechystajú. Analytici nepredpokladajú, že by sa počas najbližších 12 mesiacov situácia výraznejšie obrátila.
Stav obetí je napriek tomu oveľa lepší ako v rovnakom čase pred rokom. Na najbližšie obdobie sa pozitívne pozerá celkovo 81 % riaditeľov firiem, čo je značný rast v porovnaní s vlaňajšími 64 %.
Firmy prežili „búrku“ na trhoch vyvolanú krízou vo viacerých prípadoch v okresanom stave a v najbližších mesiacoch možno očakávať vlnu zaujímavých fúzií a akvizícii. Príkladom je aj nedávne spojenie veľkých potravinových korporácií – Kraft Foods a Cadbury.
Skepsa voči euru
26. 1. 2010
Podľa prieskumu Eurobarometer sú obyvatelia krajín, ktoré vstúpili do EÚ v rokoch 2004 a 2007, čoraz viac zaujatí voči rýchlemu prijatiu spoločnej európskej meny. V „nových“ členských krajinách - Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku a Rumunsku si čoraz menej obyvateľov myslí, že ich krajina by mala vstúpiť do eurozóny tak skoro ako to bude možné.
V máji minulého roka sa v prospech rýchleho prijatia eura vyslovilo 28 % opýtaných, v septembri ich počet klesol na 25 %. Podiel ľudí, ktorí si myslia, že ich krajina by do eurozóny mala vstúpiť čo najneskôr vzrástol z 29 % na 33 %. Takmer 36 % tvrdí, že na euro je potrebné nejaký čas počkať.
Oproti predchádzajúcim prieskumom váhalo ohľadom okamžitej zmeny meny viac respondentov. Zdá sa, že ľudia sa viac prikláňajú k názoru, že ochrana národnej meny pomáha lepšie prekonávať krízu.
Slovensko je naopak príkladom, že členstvo v eurozóne následky hospodárskych problémov zmiernilo.
Najskeptickejší voči euru sú Česi, jeho rýchle prijatie chce len 14 % opýtaných, kým 47 % si myslí, že krajina by s eurom mala počkať tak dlho, ako sa bude dať. V Poľsku je tento pomer 18 % ku 39 %.
Boj proti internetovému pirátstvu
26. 1. 2010
Pre novú komisárku zodpovednú za základné práva Viviane Redingovú bude Európsky deň ochrany dát koncom januára prvou otvorenou príležitosťou na to, aby predstavila svoje hlavné ciele v oblasti boja s internetovým pirátstvom. Zdroje blízke komisárke prezradili, že súčasne sa pracuje tiež na revízii smernice o ochrane údajov.
Inštitúcie EÚ s príchodom digitálnej éry preukazujú čoraz väčší záujem o ochranu občanov a ich súkromia na internete. Iniciatívy, ktoré boli vypracované na návrh viacerých komisárov, pomenúvajú výhody a nástrahy nových technológií a trendov - napríklad vo forme cielenej reklamy, sociálnych sietí či rádií frekvenčnej identifikácie.
Na poste komisárky pre informačnú spoločnosť presadzovala Viviane Redingová prístup nulovej tolerancie voči zneužívaniu súkromných údajov. V nedávnom prehlásení uviedla, že prioritou digitálnej éry sa musí stať súkromie občana a v súčasnosti tieto slová potvrdzuje.
Zdroje blízke eurokomisárke prezradili, že revízia smernice o ochrane dát, ktorá vznikla ešte v roku 1995, bude jednou z prvých aktivít Redingovej.
Ochrana dát zahŕňa dôležité témy nielen kvôli otázke práv, ale aj z hľadiska vzťahu EÚ k medzinárodným partnerom. Tvrdé rokovania medzi Bruselom a Washingtonom v súčasnosti prebiehajú o otázke prístupu k citlivým bankovým dátam či poskytovaniu osobných údajov o leteckých cestujúcich.
Priamo na internetové pirátstvo sa chce komisárka Redingová zamerať počas Európskeho dňa ochrany údajov vo štvrtok, 28. januára 2010.
V popredí bude najmä diskusia o vyhľadávačoch zbierajúcich také informácie ako IP adresy či otázky užívateľov na vybudovanie ich internetového profilu, ktoré potom predávajú poskytovateľom reklám. Ak sa európske inštitúcie rozhodnú zaobchádzať so zozbieranými informáciami ako s osobnými údajmi, ocitnú sa niektoré odvetvia reklamného priemyslu vo vážnom ohrození.
K zdrojom záujmu regulátorov patria aj sociálne siete ako Facebook, kde mladí užívatelia zverejňujú svoje osobné údaje bez toho, aby si boli vedomí bezpečnostných rizík.
Ďalšou dôležitou zmenou v budúcnosti má byť „cloud computing“ zahrnujúci uschovávanie všetkých elektronických dokumentov na vzdialenom hardvéri namiesto toho, aby sa uskladňovali v osobných počítačoch.
Ako podčiarkujú mnohí odborníci, aj keď má tento krok veľkú ekonomickú výhodu, predstavuje vážne ohrozenie súkromia.
Smernica o platobných službách
25. 1. 2010
Po implementovaní ambicióznej smernice o platobných službách do národných zákonov by sa platby v rámci 31 európskych krajín mali stať rýchlejšími, lacnejšími a jednoduchšími. Niektorým častiam nariadenia sa však členské štáty začínajú vyhýbať, čo dosiahnutie stanovených cieľov môže ohroziť.
Smernica o platobných službách bola po mesiacoch zložitých vyjednávaní prijatá v marci 2007. Cieľom legislatívy je vytvoriť skutočný európsky trh pre platby. Ten by znížil náklady spojené pre obe strany – aj pre spotrebiteľov, aj pre platobné inštitúcie. Z užívateľského hľadiska by to malo znamenať, že platby by sa stali efektívnejšími a inštitúcie by boli schopné spracovať viac transakcií.
Legislatíva by sa vzťahovala nielen na oblasť 27 krajín Európskej únie, ale aj na Island, Lichtenštajnsko a Nórsko. Inštitúcie by platby museli vykonávať rovnako rýchlo a s rovnakými nástrojmi ako ich konkurenti a to bez ohľadu na to, kde sídlia a či ide o domáci alebo medzinárodný transfer.