Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Grécko potrebuje odpísať 30% dlhu?
11. 2. 2011
Grécko by sa mohlo dostať z platobnej neschopnosti, len ak odpíše 30 % svojho dlhu.
Počas nasledujúcich dvadsiatich rokov by tak celkový dlh Grécka klesol pod 60 % HDP a splnilo by únijné rozpočtové pravidlá. Vyplýva to zo štúdie, ktorú zverejnil bruselský nezávislý výskumný ústav Bruegel. Celkový grécky dlh dosahuje 325 miliárd eur, z toho 68 miliárd eur tvoria grécke banky a 52 miliárd eur banky v eurozóne.
SR sa vyhne súdu pre letecké emisie
9. 2. 2011
Sektor leteckej dopravy sa od marca začlení do systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami.
Slovensko legislatívnou zmenou reaguje na výhrady Európskej komisie. Tá koncom minulého roka siedmim členským štátom vrátane SR pohrozila súdnym konaním pred Európskym súdnym dvorom, ak nezačlenia leteckú dopravu do obchodovania. SR musí do konca septembra zaslať Európskej komisii zoznam zariadení, na ktoré sa u nás vzťahuje smernica o obchodovaní s emisnými kvótami.
Výroba v eurozóne sa v januári zrýchlila
8. 2. 2011
Tempo rastu výrobného sektora eurozóny sa v januári zrýchlilo viac, než naznačovali predbežné výsledky.
To signalizuje, že výroba ožíva už v takmer celom regióne s výnimkou Grécka. Vyplýva to z najnovšieho, spresneného prieskumu agentúry Markit.
Kríza v eurozóne môže rozdeliť Európu
27. 1. 2011
Americký miliardár maďarského pôvodu George Soros sa domnieva, že súčasná kríza v eurozóne by potenciálne mohla rozdeliť Európu ne dve časti, a to bohatú a chudobnú. Vyhlásil to v stredu na svetovom ekonomickom fóre.
Podľa Sorosa je hlavný problém eurozóny v tom, že skupina 17 krajín platiacich eurom má jednu centrálnu banku, ale nie ministerstvo financií. Eurozóna sa teraz túto chybu snaží riešiť zavedením Európskeho fondu finančnej stability. To ale nerieši fakt, že euro oddelilo bohatšie krajiny EÚ od chudobnejších a môže to mať politicky zničujúce následky.