Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
USA: Fed chce oživiť rast ekonomiky
8. 11. 2010
Americká centrálna banka (Fed) svojím rozhodnutím nakúpiť vládne dlhopisy za celkovo 600 miliárd dolárov usiluje iba o podporu ekonomiky, nie o odštartovanie rastu inflácie.
Uviedol to šéf Fedu Ben Bernanke, ktorý v posledných dňoch obhajuje stredajšie kontroverzné rozhodnutie menového výboru Fedu oživiť oslabenú ekonomiku napumpováním nových peňazí. Krok Fedu vyvolal obavy v ďalších krajinách. Kritika prichádza hlavne z Nemecka, kde Minister financií Wolfgang Schäuble povedal, že podpora ekonomiky tlačením peňazí podkopáva dôveryhodnosť Spojených štátov a vytvára neistotu.
Brusel chce donútiť Facebook, aby zmazal staré dáta užívateľov
5. 11. 2010
Facebook a iné sociálne siete budú musieť v blízkej budúcnosti umožniť úplné vymazanie osobných údajov užívateľov.
Vyplýva to z návrhu Európskej komisie. Facebook totiž teraz úplne vymazanie neumožňuje. Užívateľ síce môže svoj účet zrušiť, ale potom ho tiež obnoviť bez toho, aby musel nanovo zadávať všetky potrebné údaje. Jeho osobné dáta si tak stránka ďalej ponecháva.
Česko uľahčilo podnikanie, ale za Slovenskom zaostáva
4. 11. 2010
Česká republika za posledný rok uľahčila podnikanie a v rebríčku Doing Business 2011, ktorý zostavuje Svetová banka v spolupráci s Medzinárodnou finančnou korporáciou (IFC), sa posunula na 63. miesto.
Oproti predchádzajúcemu roku je to postup o 19 miest, čo je najväčší skok zo všetkých 183 krajín, ktoré na zozname figurujú. Napriek zlepšeniu však Česká republika zostáva ďaleko za Slovenskom a vedie si skoro najhoršie z celej Európskej únie. Ekonomiky, ktoré sú najviac zasiahnuté finančnou krízou, predovšetkým vo východnej Európe, sa v poslednom roku zamerali na reformu regulačného rámca, aby malým a stredným podnikom uľahčili tvorbu pracovných príležitostí.
Splácanie štátneho dlhu sa predraží
3. 11. 2010
Obavy, že dohoda sammitu EÚ by mohla na trhoch spustiť paniku kvôli prípadnému bankrotu zadlžených štátov, sa začínajú napĺňať.
Kompromis, ktorý počíta s náhradou za záchranný fond eurozóny, ktorého platnosť vyprší v roku 2013, na trhoch prudko zdvihol výnosy u štátnych dlhopisov. Pre veľa krajín sa tak financovanie štátneho dlhu výrazne predražilo. Investori sa boja, že záchranný fond eurozóny nahradí mechanizmus riadeného bankrotu, ktorý navrhuje Nemecko. Prípadných bankrotov by sa mali zúčastniť aj investori, ktorí by museli odpísať časť investícií do dlhopisov problémovej krajiny.