Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
MMF varoval Maďarsko
26. 10. 2010
Medzinárodný menový fond (MMF) varoval Maďarsko, ktoré má v pláne zastaviť platby do súkromných penzijných fondov, čo je podľa MMF nežiaduce, pretože takýto zámer by mohol systém v dlhodobom výhľade poškodiť.
Delegácia menového fondu bola v Maďarsku v rámci pravidelných konzultácií, ktoré vykonáva aj s ostatnými krajinami. Súkromné dôchodkové fondy sú v Maďarsku zavedené povinne a Rosenberg povedal, že ak do nich štát prestane posielať peniaze, môže to znamenať zhoršenie likvidity na kapitálových trhoch aj zníženie dôvery investorov.
Nové fiškálne pravidlá EÚ
25. 10. 2010
Prezident Európskej centrálnej banky J.C.Trichet plne nepodporuje nové fiškálne pravidlá EÚ, ktoré presadzujú hlavne Francúzsko a Nemecko.
Ministri financií EÚ sa v pondelok (18.10. 2010) dohodli na sprísnení rozpočtových pravidiel bloku s cieľom zabrániť budúcim krízam štátnych dlhov potom, čo dohoda prezidenta Nicolasa Sarkozyho a kancelárky Angely Merkelovej zmiernila pôvodné návrhy.
Platba kamiónov za hluk a znečistenie?
11. 10. 2010
Krajiny EÚ by sa mali tento týždeň v Luxembursku dohodnúť, že by kamióny mali platiť nad rámec bežného mýta aj za hluk a znečisťovanie životného prostredia.
Európska komisia dúfa, že po 2 rokoch nezhôd sa konečne podarí dosiahnuť v tejto veci dohoda.Dopravcom sa však nové opatrenie nepáči, pretože podľa pôvodných odhadov by za škody na životnom prostredí kamióny platili okolo -4 až 5 eurocentov za kilometer. Nové pravidlá by sa mali vzťahovať na všetky diaľnice v EÚ. Práve tento bod patril v minulosti pri rokovaniach k tým najproblémovejším.
Eurostat zvýšil odhad rastu EU na 2%
8. 10. 2010
Eurostat v stredu mierne zvýšil odhad medziročného rastu ekonomiky EÚ v 2. štvrťroku tohto roku na rovné 2 %, miesto očakávaných 1,9% HDP.
Hospodárstvo eurozóny v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa zvýšilo o 1,9% . Európsky štatistický úrad neupravil ani odhady pre medzikvartálny rast krajín platiacich európskou jednotnou menou a celej európskej dvadsaťsedmičky. V oboch prípadoch hrubý domáci produkt v tohtoročnom druhom štvrťroku rástol v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 1,0 %. Mierne sa zvýšil odhad medzikvartálneho rastu ekonomiky EÚ v prvých troch mesiacoch roka, konkrétne z 0,3 % na 0,4 %.