Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Apple pay príde na Slovensko už čoskoro
29. 4. 2019
Dnes je to presne mesiac, od kedy Slovenská sporiteľňa oficiálne oznámila, že začne poskytovať službu Apple pay. Presný dátum však ešte stále nie je známy. Najväčšia slovenská banka u nás na svojej sociálnej sieti svojim klientom priblížila, že to bude už čoskoro.
V prvej vlne spustia Apple pay okrem Slovenskej sporiteľne aj Poštová banka, mBank, J&T Banka, 365 banka a Tatra banka. Tento zoznam však ešte nemusí byť konečný. Prvá vlna bankových inštitúcií by mala službu spustiť v júni, najskôr v máji. Termín sa preto nezadržateľne blíži. Priaznivci značky nahryznutého jablka sa už nevedia dočkať, no podľa informácií HN si prevádzkovateľ služby na našich bankách poriadne zgustne. Údajne získa takmer dve promile z každej platby a aj registračný poplatok vo výške približne 1,17 eura.
Počet nezamestnaných v Poľsku klesol pod milión ľudí
25. 4. 2019
Nezamestnanosť v Poľsku klesla minulý mesiac pod šesť percent, keď sa počet nezamestnaných znížil z vyše milióna pod 990 tisíc. Uviedol to v stredu poľský štatistický úrad, ktorý tak potvrdil informácie ministerstva práce zo začiatku mesiaca.
Štatistický úrad informoval, že miera nezamestnanosti dosiahla v Poľsku v marci 5,9 percenta oproti 6,1-percentnej úrovni vo februári. Podobne ako ministerstvo práce očakávali aj analytici za marec pokles nezamestnanosti na 5,9 percenta. Počet evidovaných nezamestnaných dosiahol v marci 984.700. V predchádzajúcom mesiaci bolo bez práce viac ako milión obyvateľov Poľska. Najnižšiu nezamestnanosť dosiahlo Poľsko v januári 1990, keď predstavovala 0,3 percenta. Naopak, najvyššiu evidovalo vo februári 2003, a to na úrovni 20,7 percenta.
Autobusovú dopravu by brexit nemal výrazne skomplikovať
23. 4. 2019
Brexit by nemal výrazne skomplikovať autobusovú dopravu. V prípade odchodu Británie z Európskej únie (EÚ) bez dohody však je potrebné počítať s intenzívnejšími kontrolami na hraniciach, ktoré môžu spôsobiť aj určité zdržanie.
"Nepredpokladáme, že brexit prinesie pre samotné vykonávanie autobusovej dopravy výrazné komplikácie. Dopravcovia, ako aj cestujúci budú musieť počítať s intenzívnejšími kontrolami na hraniciach. Je aj bude na zodpovednosti cestujúcich, aby mali všetky potrebné doklady, ktoré sú, respektíve budú, vyžadované pri vstupe do krajiny, do ktorej, prípadne cez ktorú, cestujú," priblížila hovorkyňa Zväzu autobusovej dopravy Eva Vozárová. Ministerstvo dopravy a výstavby tiež pripustilo, že v súvislosti s tvrdým brexitom môžu vzniknúť cestujúcim určité komplikácie so zdržaním na hraniciach spojené so zavedením kontrol. "Avšak to sú veci, ktoré z hľadiska našej kompetencie ovplyvniť nevieme, a predpokladáme, že sa to budú snažiť v čo najväčšej miere eliminovať," dodal odbor komunikácie rezortu dopravy.
Nemecká vláda znižuje odhad rastu HDP
19. 4. 2019
Podľa novej prognózy sa má hrubý domáci produkt (HDP) v tomto roku zvýšiť len o 0,5 percenta namiesto doteraz očakávaného jedného percenta. Vláda už na konci januára znížila svoj odhad z pôvodných 1,8 percenta.
K ďalšiemu zhoršeniu prognózy prinútil vládu hlavne pokles v spracovateľskom sektore. V budúcom roku však vláda už čaká oživenie a HDP má stúpnuť o 1,5 percenta. Minister hospodárstva Peter Altmaier uviedol, že na nemeckú ekonomiku majú nepriaznivý vplyv obchodné spory a neistota okolo odchode Británie z Európskej únie. Medzi domáce faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú rast, patrí zavedenie novej metodiky merania emisií a spotreby automobilov WLTP a neobvykle nízka hladina Rýna, ktorá spôsobila problémy v zásobovaní a produkcii v priemyselnom sektore, napísala agentúra Reuters. Zložitá situácia v zahraničnom obchode spôsobená hlavne politikou amerického prezidenta Donalda Trumpa znamená, že hlavným pohonom ekonomického rastu Nemecka v tomto aj budúcom roku zrejme bude silný domáci dopyt, ktorému pomáha rekordne vysoká zamestnanosť, rast platov vyšší ako inflácia a nízke úroky z úverov.