Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Brexit by mohol byť odložený až na rok 2021
25. 2. 2019
Odchod Británie z Európskej únie by mohol byť napokon odložený až na rok 2021. S odvolaním sa na nemenované zdroje z EÚ to v nedeľu napísal britský denník The Guardian.
Plán odkladu brexitu na rok 2021 v súčasnosti podľa uvedených zdrojov skúmajú najvyšší predstavitelia EÚ. Zástancom odloženia brexitu na výrazne neskorší termín, než je súčasný 29. marec 2019, je údajne aj predseda Európskej rady Donald Tusk. Podľa Tuska by sa mal uplatniť takýto scenár v prípade, ak bude parlament v Londýne aj naďalej odmietať dohodu o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ, ktorú s Bruselom vyrokovala britská premiérka Theresa Mayová.
Huawei otvorí vo Viedni svoju vlajkovú predajňu v Európe
22. 2. 2019
Čínsky výrobca telekomunikačných zariadení Huawei plánuje v lete vo Viedni otvoriť svoju prvú vlajkovú predajňu smartphonov v Európe. Huawei má podľa svojich údajov na rakúskom trhu so smartphonmi podiel okolo 28 percent, napísala agentúra Reuters.
"Prvý európsky Huawei Flagship Store (vlajkový obchod) bude otvorený vo Viedni. Je to významný strategický krok pre značku Huawei," uviedla spoločnosť v nedávnej tlačovej správe. Firma Huawei je teraz v centre pozornosti kvôli obvineniam zo strany Spojených štátov, že jej zariadenie pre telekomunikačné siete by mohla čínska vláda využívať ku špionáži. Washington sa snaží prinútiť svojich spojencov, aby technológie Huawei vo svojej telekomunikačnej infraštruktúre nepoužívali. Huawei obvinenia ohľadom špionáže odmieta. Viceprezident spoločnosti pre podnikovú komunikáciu Joe Kelly na štvrtkovej tlačovej konferencii vo Viedni uviedol, že firma nikdy nebola žiadnou vládou ani žiadnym úradom požiadaná o čokoľvek, čo by ohrozilo bezpečnosť sietí jej zákazníkov. "Ak o to niekedy budeme požiadaní, odmietneme," dodal. Šéf rakúskych aktivít firmy Pchan Jao vyhlásil, že Huawei je pripravená pomôcť rakúskym operátorom pri výstavbe mobilných sietí piatej generácie (5G).
Európska komisia pohrozila Washingtonu v prípade ciel na autá
20. 2. 2019
Americký obchodný front na Ďalekom východe sa upokojil, a tak sa Washington pohráva s myšlienkou otvoriť ďalší priamo v Európe. Americký prezident Donald Trump má na stole správu ministerstva obchodu o tom, či dovoz európskych áut na americký trh ohrozuje národnú bezpečnosť USA. Čaká sa teda, či z tohto dôvodu Trump uvalí 25-percentnú prirážku na vozidlá z Európskej únie. Vládny dokument z dielne ministerstva obchodu nie je verejný, no americký prezident má na rozhodnutie o uvalení ciel maximálne 90 dní.
Počas posledných 20 rokov ich dovoz na americký trh neustále rástol. Za ten čas klesla zamestnanosť v americkom automotive sektore o 22 percent, a to i napriek rekordným nákupom nových osobných áut. K rozhodnutiu uvaliť clá na autá môže prispieť aj z pohľadu Washingtonu negatívna obchodná bilancia. „Za rok 2017 vyviezla Európa do Ameriky tovar v hodnote 372 miliárd dolárov, opačným smerom však prišiel tovar v hodnote len 249 miliárd,“ upozorňuje Boris Tomčiak zo spoločnosti Finlord.
Česko sa rozhodlo, že si bude diaľnice opravovať samo
18. 2. 2019
Počas nasledujúcich 10 rokov postupne zmiznú z českých diaľnic sypače a pluhy súkromných firiem. Štát sa totiž rozhodol, že ich prácu zastúpi úplne sám a nové mnohomiliónové kontrakty už nebude uzatvárať. Novinka sa týka siete bývalých rýchlostných ciest. Okrem zimnej údržby sa štátni cestári zamerajú na havarijné opravy výtlkov a zvodidiel alebo kosenie trávnatých porastov.
„Riaditeľstvo ciest a diaľnic plánuje zaisťovať všetku údržbu diaľnic vlastnými silami,“ uviedol hovorca štátneho správcu diaľnic Jan Studecký. Pozdĺž bývalých rýchlostných ciest budú vznikať strediská údržby, ktorých správu bude mať na starosti Riaditeľstvo ciest a diaľnic. Dovedna chystá riaditeľstvo výstavbu 20 takýchto stredísk. Tie budú mať na starosti nielen rýchlostné cesty, ktoré sa stali diaľnicami v roku 2016, ale majú vznikať aj pozdĺž novopostavených úsekov diaľnic. Najbližšie výstavbe sú tie v juhočeskom Borku a v meste Přerov, ktoré by mali vzniknúť budúci rok. Výstavba posledného menovaného má vyjsť na vyše deväť miliónov eur.