Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Británia musí odísť z Únie najneskôr do eurovolieb
13. 3. 2019
Spojené kráľovstvo musí opustiť Európsku úniu dovtedy, kým voliči z členských krajín nezvolia nový Európsky parlament (EP). Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker to uviedol v liste predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi. Voľby do EP (tzv. eurovoľby) sa budú konať v dňoch 23. - 26. mája.
Tlačová agentúra Reuters uviedla, že Juncker v liste informoval Tuska o najnovších rokovaniach s britskou premiérkou Theresou Mayovou. Tie boli zamerané na odstránenie prekážok, ktoré doteraz bránili britským poslancom schváliť dohodu o riadenom brexite, podľa ktorej Británia opustí Úniu 29. marca. Mayová v pondelok v noci, po rokovaniach s Junckerom na pôde EP v Štrasburgu, na poslednú chvíľu dosiahla "právne záväzné zmeny", ktoré by mali umožniť britským zákonodarcom odobriť tzv. rozvodovú dohodu. Nie je však jasné, či tieto zmeny váhajúcich britských poslancov presvedčia, aby za ňu aj zahlasovali. Ak sa tak nestane, hrozí scenár "tvrdého brexitu" alebo krátky odklad vystúpenia z EÚ.
Hypotéky zostanú lacné, rozhodla ECB
11. 3. 2019
Utekajte do banky, lebo hypotéky zdražejú. Túto radu si ešte Slováci ani nestihli vypočuť a už neplatí. Dôvodom je minulotýždňové rozhodnutie ECB. Tá ešte v decembri naznačila zmenu politiky, zastavila takzvané kvantitatívne uvoľňovanie – teda nákup aktív, no reálne zdražovanie malo prísť so zvyšovaním sadzieb – najskôr po lete. Guvernér ECB Mário Draghi teraz naznačil, že sadzby do konca tohto roka neporastú, ale na jeseň sa začne tretie kolo lacných úverov pre banky.
Decembrový optimizmus sa pritom stihol prejaviť, podľa aktuálne zverejnených dát bola v januári priemerná sadzba pri nových úveroch na bývanie 1,38 percenta, čo je medzimesačný nárast o tri bázické body. Hlavne to však po sústavnom poklese naznačovalo zmenu trendu. To sa však odkladá, pri úveroch i depozitných produktoch. „Zvyšovanie úrokových sadzieb očakávame najskôr v budúcom roku, nedá sa vylúčiť, že k tomuto kroku pristúpi ECB až v roku 2021,“ myslí si analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Podľa Kataríny Muchovej zo Slovenskej sporiteľne sa očakáva, že prvé zvýšenie sadzieb zo strany ECB by mohlo prísť najskôr v prvom kvartáli budúceho roka. Celkovo sa však menová politika bude v rokoch 2019 až 2020 prispôsobovať situácii.
Euro je najslabšie od polovice roka 2017
8. 3. 2019
Spoločná európska mena pokračovala v oslabovaní aj vo štvrtok večer a jej kurz padol na najnižšiu úroveň od polovice roka 2017. Dôvodom bolo prekvapivé rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá odložila prvé zvýšenie sadzieb a ohlásila nové dlhodobé lacné pôžičky pre komerčné banky.
Kurz eura vo štvrtok večer klesol až na 1,1206 USD/EUR, čo bolo najmenej od júna 2017. Naopak, dolár posilnil voči väčšine mien. Bloomberg Dollar Index sa dostal na najvyššiu úroveň od vlaňajšieho decembra. ECB vo štvrtok stanovila referenčný kurz na 1,1271 (v stredu: 1,1305) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,8872 (0,8846) eura. Zmena rétoriky ECB, teda smerovania očakávaní, prekvapila mnohých investorov. ECB takisto znížila rastové a inflačné prognózy. "ECB nemala na výber," komentoval rozhodnutie ECB analytik firmy FX Street Joseph Trevisani. "Existuje mnoho interných problémov, ktoré brzdia rast," dodal. Podľa expertov by spoločná mena mohla pokračovať v poklese a jej kurz by sa mohol v najbližších týždňoch znížiť až na 1,10 USD/EUR.
Poľsko prijalo záložný plán pre prípad tvrdého brexitu
6. 3. 2019
Poľská vláda schválila v utorok tzv. záložný plán pre prípad tvrdého brexitu, čiže odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie bez politickej dohody. Informovala o tom agentúra AP.
Vláda vo svojom zverejnenom vyhlásení uviedla, že schválila návrh zákona, ktorý ochráni približne 6000 britských občanov žijúcich v Poľsku, ktorí po brexite stratia štatút občanov EÚ. Vláda ďalej uviedla, že v rámci tohto opatrenia môžu občania podať žiadosť o trvalý pobyt v Poľsku v priebehu nasledujúcich 21 mesiacov - teda do 31. decembra 2020. Británia má 29. marca oficiálne vystúpiť z Únie. Britský parlament však vyrokovanú dohodu o podmienkach brexitu premiérky Theresy Mayovej v januári nepodporil, čím sa zvýšila reálna hrozba chaotického, na ekonomiku negatívne pôsobiaceho odchodu krajiny z eurobloku. Nejasný osud po brexite čaká aj státisíce Poliakov žijúcich v Spojenom kráľovstve, všíma si AP.