Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Princíp univerzálnej sukcesie
22. 1. 2020
Po novele zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa zabezpečilo minimalizovanie administratívnej záťaže a možnosť riadneho čerpania finančných prostriedkov v priebehu pokračujúceho programového obdobia tým, že sa zabezpečí plynulosť čerpania bez nevyhnutnosti zastavenia vyhlasovania výziev, zrušovania už vyhlásených výziev, zastavenie rôznych konaní počas implementácie projektu a opakovanie už realizovaných procesov.
Novela zákona vychádza z úpravy zlúčenia, ktorú už právny poriadok SR obsahuje vo vzťahu k zlúčeniu obchodných spoločností, na ktorú nadväzujú aj iné úpravy, najmä týkajúce sa štatutárnych predpisov k iným druhom právnických osôb a tiež k zániku rozpočtových a príspevkových organizácií podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Procesná časť, ktorá je obsiahnutá v prechodných ustanoveniach, rieši prechod vzťahov, procesov a úkonov v konaní, resp. existujúcich ku dňu zlúčenia.
Predaj áut v Európe rástol šiesty rok za sebou
20. 1. 2020
V Európe bolo v minulom roku registrovaných 15,3 milióna vozidiel. Predajom kraľoval Volkswagen.
Šesť rokov rastu. Aj tak by sa dal popísať spotrebiteľský hlad v Európe po nových automobiloch. V minulom roku sa totiž v Únii predalo 15,3 milióna vozidiel, čo predstavuje medziročný rast na úrovni 1,2 percenta. Začiatkom roka to pritom vyzeralo, že by mohlo po prvýkrát prísť k výraznejšiemu medziročnému poklesu registrácií áut.
Nemecko skončí s výrobou elektriny z hnedého uhlia
16. 1. 2020
Nemecká vláda sa dohodla so spolkovými krajinami na ukončení výroby elektrickej energie z hnedého uhlia, koniec je stanovený na rok 2038. Berlín súhlasil, že v rámci plánu poskytne tým firmám a spolkovým krajinám, ktorých sa zmena dotkne, kompenzácie v celkovom objeme asi 40 miliárd eur, uviedol dnes hovorca vlády.
Podľa ministra financií Olafa Scholza by firmy v západnom Nemecku mali obdržať 2,6 miliardy eur a podniky vo východnom Nemecku 1,75 miliardy eur.
Spolková vláda v rámci dohody poskytne až 14 miliárd eur spolkovým krajinám Brandenbursko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Sasko a Sasko-Anhaltsko. Ďalších až 26 miliárd eur vláda poskytne na podporu hnedouhoľných regiónov. Stratu produkcie elektriny spôsobenú odchodom od hnedého uhlia by podľa hovorcu vlády mali kompenzovať nové kapacity na výrobu elektriny zo zemného plynu. Nemecko je najväčším svetovým producentom hnedého uhlia, ktoré sa na výrobe elektriny v krajine podieľa zhruba 19 percentami, informovala agentúra Reuters.
Únia požaduje, aby Česko vrátilo agrodotácie
13. 1. 2020
Európska komisia (EK) požaduje, aby Česká republika vrátila 1,16 miliardy korún (približne 46 miliónov eur), ktoré jej boli vyplatené v rámci agrodotácií. České úrady totiž podľa Bruselu nedostatočne kontrolovali, komu sa tieto finančné prostriedky prideľujú, informoval vo štvrtok server iROZHLAS.cz.
Česká vláda akékoľvek pochybenie popiera a požaduje, aby sa celá záležitosť riešila formou zmierovacieho konania. Sankcie voči ČR vychádzajú z výsledkov auditu, ktorý prebehol v septembri 2017. Pôvodne hrozilo, že Praha bude musieť vrátiť až 7,5 miliardy korún (297 miliónov eur) za chybné čerpanie európskych dotácií v rokoch 2015-17. Konečná, výrazne nižšia čiastka, ktorú od Česka požaduje EK, bola napokon v decembri — na základe bilaterálneho rokovania oboch strán — oficiálne vyčíslená na 1,16 miliardy českých korún. České úrady však ani s touto sumou nesúhlasia a chcú v tejto veci požiadať o nezávislé zmierovacie konanie. Ich cieľom je dosiahnuť ďalšie zníženie navrhovanej sankcie. Ak tieto snahy neuspejú, je české ministerstvo poľnohospodárstva odhodlané obrátiť sa na Európsky súdny dvor. Jadrom sporu je otázka, či dotácie smerujúce do ČR čerpali žiadatelia, ktorí sa skutočne živili poľnohospodárskou činnosťou. Podobný proces prebieha i v rámci iného auditného konania, ktoré sa týka vyplácania poľnohospodárskych dotácií pre holding Agrofert, patriaci do zvereneckého fondu českého premiéra Andreja Babiša. EK v tejto súvislosti preveruje podozrenia z možného konfliktu záujmov.