Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Stal sa v Česku veľký podvod na finančných poradcoch?
4. 11. 2019
Minuloročný predaj českej spoločnosti Fincentrum, ktorá pôsobí aj na slovenskom trhu, do rúk švajčiarskej skupiny Swiss Life za viac ako miliardu českých korún bol jednou z najväčších udalostí na českom finančno-poradenskom trhu. Teraz sa však zdá, že oslavy boli predčasné.
"Všetko nasvedčuje tomu, že došlo k vážnemu podvodu a celý prípad je predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní," povedal LN minulý týždeň Filip Duchoň, generálny riaditeľ Fincentrum & Swiss Life Select. Predohrou súčasných ťažkostí bol odchod štyroch krajinských riaditeľov Fincentra - v priebehu niekoľkých posledných mesiacov dostali výpoveď René Borovička, Martin Kovář, Josef Bittner a Tomáš Martinovský. Lenže opustiť firmu s nimi sa rozhodlo až 800 poradcov; celkom ich pritom pre Fincentrum v Česku pracovalo asi 1400, ďalších niekoľko stoviek na Slovensku.
Únia vyčlení ďalšie stovky miliónov eur pre Turecko
1. 11. 2019
Európska únia vyčlení ďalších 663 miliónov v rámci financovania, na ktorom sa dohodla s Tureckom v rámci dohody o utečencoch z roku 2016. Oznámila to vo štvrtok Európska komisia (EK), informovala agentúra DPA.
Tieto peniaze budú použité na podporu zdravotníckych a vzdelávacích programov v Turecku, v ktorom v súčasnosti žije najviac utečencov na svete. V krajine sa podľa oficiálnych údajov nachádzajú štyri milióny utečencov vrátane viac než 3,6 milióna Sýrčanov. EÚ v roku 2016 prisľúbila šesť miliárd eur na podporu utečencov v Turecku. Ankara výmenou súhlasila, že zastaví ich prílev do Únie, ktorá je vnútorne hlboko rozdelená, pokiaľ ide o postup v otázke prichádzajúcich žiadateľov o azyl. Turecko však v uplynulých mesiacoch vyzývalo EÚ, aby poskytla viac financií, a sťažovalo sa, že sľúbené peniaze neboli dodané. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tento mesiac pohrozil, že "otvorí brány" a vpustí utečencov do Únie, po tom, ako EÚ kritizovala tureckú operáciu v severnej Sýrii. V rámci príslušného programu EÚ bolo dosiaľ vyplatených vyše 2,6 miliardy eur, uviedla vo štvrtok EK.
Grécko predčasne splatí menovému fondu časť dlhu
30. 10. 2019
Investori vítajú plán Grécka na predčasné splatenie časti dlhu Medzinárodnému menovému fondu (MMF) vo výške 2,7 miliardy eur ako jeden z najsilnejších znakov jeho zotavenia sa z finančnej krízy.
Očakáva sa, že grécky minister financií Christos Staikouras požiada na najbližšom zasadaní svojich kolegov z eurozóny, aby sa vzdali práva na splatenie pomernej časti dlhu, ak Grécko vráti časť pôžičky od MMF pred termínom splatnosti. Premiér Kyriakos Mitsotakis odhaduje, že tento krok ušetrí Grécku približne 75 miliónov eur ročne. Niektoré z úverov, ktoré fond poskytol krajine počas krízy, majú totiž úrokové sadzby vyššie ako päť percent.
Ropný fond zarobil Nórom rekordné peniaze
28. 10. 2019
Nórsky štátny fond, ktorý investuje príjmy z predaja ropy, k dnešnému dňu spravuje už rekordných desať biliónov nórskych korún (986 miliárd eur). Vyplýva to z jeho dnešného oznámenia. Znamená to, že na každého obyvateľa päťmiliónovej krajiny vrátane detí pripadá v prepočte 179-tisíc eur.
Zásluhu na raste prostriedkov fondu založeného v roku 1996 pre uchovanie ziskov z ťažby ropy aj pre budúce nórske generácie má rast cien globálnych akcií a silné euro a dolár. "Keď sme fond zakladali, nikto si nemyslel, že niekedy bude spravovať desať biliónov korún. Mali sme šťastie, že sme našli ropu," uviedol generálny riaditeľ fondu Yngve Slyngstad. Rekordnú hodnotu prevýšili prostriedky vo fonde uložené prvýkrát dnes o 10:57 SELČ. Fond tak ďaleko prekonal počiatočné očakávania - objem v ňom obsiahnutých prostriedkov teraz podľa agentúry Reuters predstavuje takmer trojnásobok nórskeho ročného hrubého domáceho produktu (HDP).