Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ceny energií a potravín naďalej stúpajú
4. 2. 2022
Ekonomika eurozóny pokračuje v zotavovaní a situácia na trhu práce sa zlepšuje aj vďaka monetárnej podpore Európskej centrálnej banky (ECB).
Rast ekonomiky regiónu však v prvom kvartáli 2022 zostane utlmený z dôvodu aktuálnej pandemickej vlny a inflácia zrejme zostane vysoká dlhšie, než sa očakávalo.
Uviedla to šéfka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia Rady guvernérov. TASR o tom informovala na základe prepisu jej prejavu, ktorý je zverejnený na internetovej stránke ECB.
"Inflácia zrejme zostane zvýšená dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo, ale v priebehu tohto roka sa zníži," povedala Lagardová.
Vysoké ceny energií znižujú kúpnu silu obyvateľov a zrejme spôsobia utlmenie spotrebiteľských výdavkov. Každá ďalšia vlna pandémie však má čoraz menší negatívny vplyv na ekonomiku a faktory obmedzujúce produkciu a spotrebu by mali postupne slabnúť, takže ekonomika by sa podľa Lagardovej mala v priebehu roka výrazne oživiť.
V
Česká národná banka výrazne dvihla úrokové sadzby
4. 2. 2022
Česká národná banka (ČNB) pokračovala vo štvrtok v cykle sprísňovania menovej politiky. Úrokové sadzby v Česku sú už najvyššie v Európskej únii.
Analytici predpokladajú, že ČNB teraz spomalí svoje agresívne sprísňovanie, ktorým sa snaží skrotiť infláciu.
Menová rada ČNB zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 75 bázických bodov na 4,5 percenta z 3,75 percenta. Rozhodnutie bolo v súlade s očakávaniami ekonómov. Ide o najvyššiu hodnotu od januára 2002.
Kľúčová sadzba v Česku stúpla celkovo už o 4,25 percentuálneho bodu od júna 2021, keď ČNB spustila cyklus sprísňovania menovej politiky.
ČNB vo štvrtok tiež rozhodla o zvýšení diskontnej sadzby takisto o 75 bázických bodov na 3,50 percenta a lombardnej sadzby na 5,50 percenta. Nové úrokové sadzby začnú platiť od piatka (4. 2.).
ČNB spoločne s Maďarskou národnou bankou (MNB) boli prvými centrálnymi bankami v Európskej únii, ktoré v minulom roku začali zvyšovať úrokové sadzby. Pomalším tempom sprísňujú menovú politiky aj ďalšie krajiny v regióne vrátane Poľska a Rumunska.
V
Ekonomika EÚ v minulom roku vzrástla o vyše päť percent
31. 1. 2022
Ekonomika Európskej únie v štvrtom štvrťroku vzrástla oproti predchádzajúcim trom mesiacom podľa sezónne prepočítaných údajov o 0,4 percenta, čo je výrazné spomalenie proti tretiemu štvrťroku, kedy rast predstavoval 2,2 percenta. Vo svojom rýchlom odhade to dnes oznámil štatistický úrad Eurostat. V medziročnom porovnaní sa potom tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) zrýchlilo na 4,8 percenta zo 4,1 percenta v treťom kvartáli.
V eurozóne, teda v 19 krajinách platiacich eurom, tempo hospodárskeho rastu vo štvrtom štvrťroku oproti predchádzajúcemu trojmesačnému obdobiu spomalilo na 0,3 z 2,3 percenta. Medziročne ale rast zrýchlil, a to na 4,6 percenta z 3,9 percenta v treťom štvrťroku. Na základe predbežných údajov Eurostat odhaduje, že rast za celý minulý rok v krajinách EÚ dosiahol 5,2 percenta. Rast v eurozóne odhaduje na rovnakú hodnotu. Rýchly odhad je založený iba na čiastkových údajoch, ktoré sa budú ďalej spresňovať.
Medzi štátmi, z ktorých už má Eurostat údaje k dispozícii, ekonomika rástla najrýchlejšie v Španielsku. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom tam vzrástla o dve percentá.
V
EÚ by zastavenie plynu z Ruska tvrdo pocítila
28. 1. 2022
Európska únia by bola schopná na krátke obdobie zvládnuť prípadné zastavenie dodávok ruského plynu, znamenalo by to však pre ňu "vážne ekonomické dôsledky".
Zároveň by musela prijať mimoriadne opatrenia na obmedzenie spotreby. Uviedol to v najnovšej analýze ekonomický inštitút Bruegel.
Rastúce napätie medzi Ruskom a západnými štátmi pre situáciu na Ukrajine zvyšuje obavy z možného zastavenia dodávok ruského plynu do Európy. Európska komisia a USA už preto začali hľadať alternatívne dodávky.
Ak by Rusko v prípade sankcií odstrihlo Európsku úniu od svojho plynu, ktorý sa na jej celkovej spotrebe podieľa takmer 40 percent, EÚ bude prinútená výrazne zvýšiť dovoz LNG a zaviesť núdzové opatrenia na zníženie dopytu.
To napríklad znamená odstavovanie výroby. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na analýzu inštitútu.
Ako uviedol Simone Tagliapietra z Bruegelu, ak by sa situácia vyvíjala takto, Európa by to tvrdo pocítila. "Takýto vojnový scenár by si vyžiadal ťažké a nákladné rozhodnutia".
V