Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nezamestnanosť v eurozóne mierne klesá
3. 12. 2021
Miera nezamestnanosti v eurozóne zaznamenala v októbri mierny pokles. Dosiahla 7,3 percenta, čo v porovnaní so septembrom predstavuje zníženie o 0,1 percentuálneho bodu. Poukázali na to vo štvrtok zverejnené údaje štatistického úradu Európskej únie Eurostat, ktorými úrad potvrdil očakávania ekonómov.
V širšej Európskej únii sa miera nezamestnanosti nemenila, ukázali údaje Eurostatu. Aj v októbri tak dosiahla 6,7 percent, čo je úroveň, na ktorú klesla v septembri z augustovej hodnoty 6,9 percent. V medziročnom porovnaní však pokles zaznamenali obidva bloky. V októbri minulého roka dosiahla nezamestnanosť v eurozóne 8,4 percent a v celej Európskej únii 7,5 percenta. Znížila sa aj nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi. Ako ukázali údaje Eurostatu, miera nezamestnanosti vo vekovej kategórii do 25 rokov dosiahla v októbri v eurozóne aj v celej Európskej únii 15,9 percent. V predchádzajúcom mesiaci zaznamenala v rámci eurozóny 16,1 % a v rámci širšej Európskej únie 16 percent.
V
Inflácia v eurozóne je najvyššia od vzniku eura
1. 12. 2021
Medziročná miera inflácie v eurozóne v novembri vystúpila na 4,9 percenta, a dostala sa tak na najvyššiu hodnotu od zavedenia spoločnej európskej meny euro pred dvadsiatimi rokmi. Zvýšila sa tak zo 4,1 percenta v októbri, najmä kvôli pokračujúcemu zdražovaniu energií. Vo svojom rýchlom odhade to dnes oznámil štatistický úrad Eurostat. Údaje za celú Európsku úniu odhad neobsahuje, tieto dáta budú zverejnené v polovici decembra.
Oproti októbru sa ceny zvýšili o 0,5 percenta. Rast inflácie, ktorý podľa ekonómov súvisí s hospodárskym oživením sprevádzaným zdražovaním energií a nedostatkom niektorých surovín, pokračuje už od konca leta. Aj v novembri sa na jej výške podieľali predovšetkým energie, ktoré medziročne zdraželi o 27,4 percenta (v októbri o 23,4 percenta). Oproti októbru sa ceny zvýšili o 0,5 percenta. Rast inflácie, ktorý podľa ekonómov súvisí s hospodárskym oživením sprevádzaným zdražovaním energií a nedostatkom niektorých surovín, pokračuje už od konca leta. Aj v novembri sa na jej výške podieľali predovšetkým energie, ktoré medziročne zdraželi o 27,4 percenta (v októbri o 23,4 percenta).
V
Európske akcie zaznamenali prudký pád
29. 11. 2021
Európske akcie dnes utrpeli najprudší pokles od vlaňajšieho júna. Pod zvýšený tlak sa dostali kvôli obavám z hospodárskych dopadov novej mutácie koronaviru, ktorá bola zistená v Juhoafrickej republike. Paneurópsky akciový index STOXX Europe 600 odpísal 3,67 percenta a obchodovanie uzavrel na 464,05 bodu.
Za celý týždeň tak prišiel asi o 4,5 percenta. "Táto nová varianta vírusu prichádza v najhoršom možnom čase, pretože Európa a niektoré severné časti Spojených štátov sú v napätej situácii kvôli už tak vysokým počtom nových prípadov a hospitalizácií," povedal podľa agentúry Reuters analytik Peter Garnry zo spoločnosti Saxo Bank.
"Akcie reagujú negatívne, pretože sa zatiaľ nevie, do akej miery budú voči novému variantu účinné vakcíny, čím sa zvyšuje riziko nových uzáver," dodal.
Nová verzia koronaviru s označením B.1.1.529 sa rýchlo šíri v najľudnatejšej provincii Juhoafrickej republiky a podľa vedcov sú doterajšie poznatky o nej znepokojujúce.
Nesie totiž mimoriadny počet mutácií, a mohla by tak byť agresívnejšia ako predchádzajúce varianty. Mnoho krajín, vrátane európskych, už reaguje zákazom letov zo zasiahnutej oblasti.
V
Ceny emisných povoleniek v EÚ dosiahli nový rekord
29. 11. 2021
Cena emisných kvót v Európskej únii sa dnes vyšplhala na nové maximum nad 75 eur za tonu. Informovala o tom agentúra Reuters. Systém obchodovania s emisnými kvótami bol v EÚ zavedený v roku 2005 a rast ich ceny z posledných mesiacov je jedným z faktorov, ktoré prispievajú k zdražovaniu energií.
Cena kvót v EÚ dnes podľa Reuters vystúpila až na 75,04 eura za tonu. Nadviazala tak na stredajší rast, za ktorým stálo vyhlásenie novej nemeckej vládnej koalície, že nedopustí pokles ceny kvót v Nemecku pod 60 eur za tonu.
Dopyt po emisných povolenkách teraz podporujú aj vyššie ceny plynu, kvôli ktorým je pre elektrárenské spoločnosti ekonomickejšie využívať uhlie. Produkcia elektriny z uhlia vytvára dvojnásobné množstvo emisií oxidu uhličitého ako produkcia z plynu, takže vyžaduje viac emisných kvót, píše Reuters.
V