Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Európske akcie dosiahli nový rekord
12. 11. 2021
Európske akcie uzavreli dnešné obchodovanie na rekorde predovšetkým vďaka ziskom ťažobných spoločností. Pre tie je dôležitá situácia v Číne, a preto sa im uľavilo, keď krachom ohrozený čínsky developerský gigant China Evergrande včas splatil úroky z úveru.
Paneurópsky akciový index STOXX 600 pridal 0,3 percenta na maximum 485,29 bodu. Samotný ťažobný sektor ťažil z rastu cien surovín, posilnil o 3,7 percenta, a zaznamenal tak svoj najlepší deň za posledné štyri mesiace.
Najvyšší zisk - 5,9 percenta - vykázal ťažiar Anglo American PLC po tom, čo konkurenčný ťažiar diamantov, ruská Alrosa, vykázal skokový zisk, a výrazne oživil celosvetový dopyt po diamantoch.
Vyšším ziskom ale bránili obavy z rastúcej globálnej inflácie. Tie posilnili stredajšie údaje zo Spojených štátov, kde sa miera inflácie v októbri zvýšila viac, než sa čakalo.
Podľa údajov spoločnosti Refinitiv stúpnu zisky firiem zahrnutých do STOXX 600 v treťom štvrťroku medziročne o 60,7 percenta na 104,4 miliardy eur, čo je vyšší odhad, než firma zverejnila pred týždňom.
Goldman Sachs zvýšila svoj 12-mesačný cieľ pre index STOXX 600 na 530 bodov z 520 bodov. Podľa tejto investičnej firmy sa európske podniky ukázali byť odolné voči zádrhom v dodávateľských reťazcoch.
V
Nová česká vláda nakročí smerom k euru
8. 11. 2021
Hoci možno budúca česká vláda koalícií Spolu a PirSTAN neprijme euro, predsa len do Bruselu z Prahy zaveje sviežejší vietor. Podľa informácií portálu Lidovky.cz je súčasťou koaličnej dohody, ktorú v utorok uzavrela pätica strán, výrazná novinka pre firmy.
Tie by mali získať možnosť viesť účtovníctvo a daňovú evidenciu v eurách, čo by uvítali najmä vývozcovia. Tí totiž s výnimkou miezd a energií platia väčšinu položiek v eurách. Všetko však musia preúčtovať, aby zistili, či sú vôbec v zisku alebo strate spôsobenej výkyvom kurzu.
„Viesť účtovníctvo v eurách, alebo všeobecne v takzvanej funkčnej mene, je pre mnohé podniky dobrá vec. Pomáha to veľa spoločnostiam, ktoré sú exportne alebo importne zamerané. Pokiaľ účtujete v korunách, lietajú vám tam stále kurzové rozdiely. Stále prepočítavate eurá na koruny. To potom ovplyvňuje aj výsledok hospodárenia,“ povedala Petra Pospíšilová, prezidentka Komory daňových poradcov.
Sektor biznisu nápad kvituje. „Je to naša dlhodobá požiadavka, ktorá by mnohým firmám zjednodušila vykazovanie a znížila administratívnu záťaž,“ uviedol Radek Špicar, viceprezident Zväzu priemyslu a dopravy.
V
Počet ľudí bez práce v EÚ klesá
4. 11. 2021
Miera nezamestnanosti v krajinách Európskej únie v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov klesla na 6,7 percenta z augustovej hodnoty 6,9 percenta.
Vo svojej predbežnej správe to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat. Zo všetkých unijných krajín bola najnižšia miera nezamestnanosti v Českej republike, kde predstavovala 2,6 percenta.
V krajinách eurozóny klesla na 7,4 percenta zo 7,5 percenta v predchádzajúcom mesiaci. Na Slovensku celková miera nezamestnanosti v septembri predstavovala 6,3 percenta. V porovnaní s minuloročným septembrom, kedy nezamestnanosť na Slovensku dosiahla úroveň 7,1 percenta, ide o pokles na úrovni 0,8 percentuálneho bodu.
Podľa údajov Eurostatu je u nás nezamestnaných 171-tisíc ľudí. V rovnakom období minulého roka bolo na Slovensku celkovo nezamestnaných 192-tisíc ľudí.
Údaj za august Eurostat po spresnení dát upravil smerom nahor. Pôvodne uvádzal, že augustová nezamestnanosť v EÚ predstavovala 6,8 percenta.
Tento rok je situácia vďaka zmierneniu pandémie priaznivejšia ako pred rokom. Vlani v septembri miera nezamestnanosti v EÚ predstavovala 7,7 percenta a v krajinách platiacich eurom 8,6 percenta.
V
Slovensko rokuje s Bruselom
1. 11. 2021
Slovensko plánuje žiadosti o platbu z fondu obnovy predkladať Európskej komisii dvakrát ročne, približne na jar a na jeseň. Prvá žiadosť má teda odísť zhruba na jar 2022, treba k nej však splniť 14 míľnikov, väčšinu do konca tohto roka.
Už teraz však v semafore plánu obnovy svieti červená pri jednom z míľnikov, konkrétne pri reforme vysokého školstva. Ako bude Slovensko pýtať peniaze od komisie, ak budú míľniky meškať, sa zatiaľ nevie.
"Momentálne s Európskou komisiou prebiehajú intenzívne rokovania k rôznym témam, napríklad aj o tom, ako je možné postupovať v prípade, ak sa dané míľniky splnia aspoň do času podania žiadosti," odpovedali zo sekcie plánu obnovy a odolnosti úradu vlády.
Sekcia upozorňuje, že nesplnenie čo i len jedného míľnika môže ohroziť alebo oddialiť celú platbu v hodnote stoviek miliónov eur na investície, ktoré by mohli pomôcť regiónom, mestám a obciam.
V prvej žiadosti o platbu chce na jar budúceho roka Slovensko pýtať od EK zhruba 458 miliónov eur. Zo 14 míľnikov sú už tri splnené, pri jednom míľniku (vysoké školstvo) svieti červená, čo znamená, že štát očakáva výrazné meškanie, prípadne nesplnenie, a pri súdnej mape a výdavkových limitoch očakáva sekcia malé meškanie alebo čiastočné nesplnenie míľnika. Zvyšok ide podľa plánu. Údaje v semafore k prvej žiadosti o platbu aktualizovala sekcia na webovej stránke plánu obnovy 20. októbra.
V druhej žiadosti o platbu, ktorú chce Slovensko poslať pravdepodobne na jeseň budúceho roka ide skoro o 815 miliónov eur. Treba na to splniť 16 míľnikov. V aktuálnom semafore (z 25. októbra) z dielne sekcie svieti pri tejto žiadosti jeden míľnik už na zeleno, ide o reformu verejného obstarávania.
V