Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Vodiči zo zahraničia už v Maďarsku za regulovanú cenu nenatankujú
27. 5. 2022
Maďarské prihraničné čerpacie stanice vo štvrtok 26. mája do polnoci zažili nápor vozidiel zo zahraničia vrátane Slovenska, aby využili do polnoci poslednú možnosť natankovať základné druhy pohonných látok za regulované ceny. Informuje spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na spravodajský server atv.hu.
V Győri polhodinu pred polnocou čakal podľa statusov zverejnených na Facebooku dlhý rad slovenských vozidiel pred jedným z čerpadiel, podobná bola situácia aj v Mosonmagyaróvári či v Komárome.
V zmysle nariadenia maďarskej vlády od piatka budú môcť v Maďarsku tankovať pohonné látky za regulované ceny iba vozidlá s maďarským evidenčným číslom. Výnimkou sú zahraničné autá z krajín, v ktorých sú ceny pohonných látok tiež regulované, pričom zoznam takýchto krajín zverejní minister zahraničných vecí.
Šéf úradu vlády Gergely Gulyás vo štvrtok na tlačovej konferencii v Budapešti vyzdvihol, že v Európe je možné natankovať najlacnejšie v Maďarsku, preto v prihraničných oblastiach vznikla "tankovacia turistika" zo susedných krajín, ktorá už ohrozuje bezpečnosť dodávok pohonných látok.
V
Vývoz ocele z Indie do EÚ ohrozuje nová vývozná daň
23. 5. 2022
Indické oceliarne by mohli byť donútené zrušiť dodávky do Európy a hrozia im značné straty kvôli aktuálnemu rozhodnutiu vlády zaviesť vývozné dane na oceliarske produkty. Agentúre Reuters to povedal generálny riaditeľ spoločnosti Jindal Steel and Power V. R. Šarma.
India v sobotu neskoro večer zaviedla vývoznú daň 15 percent na osem oceliarskych produktov. S daňou prišla v čase, keď sa producenti ocele snažia nahradiť vlažný dopyt na domácom trhu zvýšením svojho podielu v Európe, ktorá má problémy s dodávkami kvôli ruskej invázii na Ukrajinu.
Šarma uviedol, že indickí oceliari majú nevybavené vývozné objednávky na zhruba dva milióny ton, väčšinou do Európy, ktoré sú v prístavoch alebo v rôznych fázach produkcie. Na tie sa novo bude vzťahovať daň, s ktorou nikto nepočítal. Rozhodnutie by podľa neho mohlo zvýšiť náklady v odvetví až o 300 miliónov USD.
V
Nový rekord v Nemecku. Výrobné ceny vzrástli kvôli drahej energii najviac v histórii
21. 5. 2022
Výrobné ceny v Nemecku v apríli medziročne vzrástli o rekordných 33,5 percenta. Vo svojej správe to dnes uviedol nemecký štatistický úrad. Za ďalším silným rastom výrobnej inflácie, ktorá sa neskôr spravidla premieta aj do cien pre spotrebiteľov, sú drahšie energie. K ich rastu výrazne prispieva aj vojna na Ukrajine.
Podľa štatistického úradu ide o najväčší cenový nárast od roku 1949, kedy sa tieto údaje začali sledovať. V marci ceny medziročne vzrástli o 30,9 percenta a vo februári o 25,9 percenta. Proti tohtoročnému marcu sa ceny medzimesačne zvýšili o 2,8 percenta.
Kvôli pokračujúcej vojne na Ukrajine zaznamenali znovu najvyšší nárast ceny energie, ktoré boli o 87,3 percenta vyššie ako pred rokom. Elektrárne museli platiť za zemný plyn o 307 percent viac ako vlani v apríli. Priemyselným zákazníkom zemný plyn zdražil o 260 percent a komerčným predajcom o 170 percent. Ceny výrobcov bez započítania energií vzrástli o 16,3 percenta.
Ceny medziproduktov, ako sú napríklad kovy a drevo, medziročne vzrástli o 26 percent. Spotrebný tovar ako potraviny bol na úrovni výrobcov o 13,2 percenta drahší ako pred rokom. Zvlášť vysoký nárast cien bol u hnojív a zlúčenín dusíka, ktoré sa viac ako zdvojnásobili. To podľa agentúry Reuters ilustruje dopady konfliktu na poľnohospodárstvo a na globálne dodávky potravín.
Najnižší nárast cien, a to o 6,7 percenta, vykázali prevažne drahé investičné statky, ako sú stroje (plus 7,6 percenta) alebo autá (plus 4,9 percenta).
V
Zásobovanie plynom v Nemecku je stabilné. Ruské sankcie naň vplyv nemajú
16. 5. 2022
Ruské sankcie proti firmám v energetickom sektore nemajú zatiaľ žiaden vplyv na zásobovanie plynom v Nemecku. Podľa piatkového vyjadrenia spolkového úradu pre reguláciu sieťových odvetví BNetzA (Bundesnetzagentur) je zásobovanie stabilné a naďalej je zaručené zabezpečenie dodávok.
Výpadok dodávok spôsobený ruskými sankciami sa aktuálne plne nahradzuje nákupmi na európskom trhu s plynom. Obmedzenie dodávok spôsobilo mierny nárast veľkoobchodných cien, ich zvýšenie však nepresiahlo volatilitu z uplynulých týždňov.
Rusko v stredu 11. mája uvalilo sankcie na bývalé zahraničné dcérske spoločnosti Gazpromu, medzi ktorými je aj jeho bývalá nemecká dcéra Gazprom Germania.
Pre ruské firmy platí, že nemôžu obchodovať so spoločnosťami na sankčnom zozname, čo znamená, že sú tiež vylúčené z obchodu s plynom. Nemecko vo štvrtok 12. mája uviedlo, že niektoré dcérske firmy spoločnosti Gazprom Germania pre spomínané sankcie Moskvy nedostávajú z Ruska žiadny plyn.
Už predtým Ukrajina zastavila dodávky cez vetvu vedúcu cez Luhanskú oblasť, ktorú okupujú ruskí separatisti. Prevádzkovateľ ukrajinskej plynovodnej siete vo štvrtok uviedol, že neobnoví tranzit ruského plynu do Európy cez stanicu Sochranovka, dokiaľ Kyjev nebude mať plnú kontrolu nad touto vetvou.
V