Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Brusel chce Rusom zatvoriť aj zadné dvierka
4. 3. 2022
Po vyradení viacerých ruských bánk z medzinárodnej platobnej siete SWIFT, po zablokovaní finančných inštitúcií platobnými gigantmi Visa a Mastercard, pozastavení funkčnosti Apple Pay, Google Pay aj PayPalu a takmer úplnom znehodnotení rubľa ostáva Rusom len málo možností, ako uniknúť sankciám.
Zdá sa, že zadnými dvierkami sa stali kryptomeny, čo podkopáva snahy Západu izolovať krajinu od globálneho finančného systému.
ovanie medzi rubľom a virtuálnymi aktívami sa od útoku na Ukrajinu zdvojnásobilo. V úvode týždňa podľa výskumníkov Chainalysis dosiahlo 60 miliónov dolárov denne.
Rusov chcú teda odstrihnúť aj od tejto možnosti, ministri financií európskych štátov o tom diskutovali v stredu.
V
Koniec ruskej banky v Európe
2. 3. 2022
Ruská Sberbank odchádza z Európy. Najväčšia ruská banka to odôvodnila veľkým odlivom hotovosti z dcérskych firiem a ohrozením bezpečnosti zamestnancov a majetku. Ruskú inváziu na Ukrajinu vo vyjadrení nezmienila.
Banka, ktorá má neskôr počas dňa zverejniť finančné výsledky za rok 2021, uviedla, že už nie je schopná zaistiť likviditu európskych dcérskych spoločností, ale úroveň jej kapitálu a kvalita aktív sú dostatočné na to, aby mohla vyplatiť peniaze všetkým vkladateľom.
V
Výrobu českej Škody zasiahla kríza na Ukrajine
2. 3. 2022
Netrvalo to ani týždeň a čipovú krízu vystriedali problémy spôsobené konfliktom na Ukrajine. Česká Škoda Auto musí pre ruskú inváziu obmedziť výrobu, pričom hovorí o „kritickom nedostatku dielov“.
Niekoľko svojich dodávateľov má totiž aj u našich východných susedov. Priamo tam zároveň vyrába vozidlá Superb, Kodiaq, Karoq a Fabia Combi. Ich produkciu úplne zastavila.
Dôsledky vojny by mohli byť ďalekosiahle aj u nás, varuje generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu Ján Pribula. Hospodárske noviny sa preto pozreli na situáciu v našich výrobných halách.
V
EÚ schválila ďalší balík sankcií voči Rusku
28. 2. 2022
Štáty Európskej únie dnes schválili druhý balík sankcií proti Rusku v reakcii na jeho útok proti Ukrajine. Európsky blok popri obmedzení významných sektorov ruskej ekonomiky zmrazí majetok prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničia Sergeja Lavrova.
Po rokovaní unijných ministrov zahraničia to uviedol lotyšský minister Edgars Rinkévičs. EÚ tiež začala prípravu ďalšieho balíka opatrení, ktoré majú ešte zásadnejšie ochromiť ruskú ekonomiku.
Tresty pre oboch vrcholných politikov sú súčasťou druhého balíka protiruských sankcií, na prijatie ktorého vo štvrtok vyzvali prezidenti a premiéri unijných krajín. Ministri sa zhodli na zmrazení ich majetku, cesty do EÚ im však v záujme možného diplomatického vyriešenia konfliktu nezakázali.
Ďalšie sankcie majú obmedziť ruský prístup ku kapitálu, sú zamerané na energetiku, dopravu či obchod. Zasiahnu tiež 70 percent ruského bankového trhu.
Majú tiež okrem iného znemožniť ruskej elite ukladať peniaze v Európe, zakázať dodávky kľúčových súčiastok ruským rafinériám či obmedziť prístup Ruska ku kľúčovým technológiám.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes ráno vyhlásil, že pokračujúci ruský útok svedčí o nedostatočnosti doteraz prijatých opatrení. EÚ podľa Rinkéviča už začala pracovať na treťom balíku sankcií, ktorý má ďalej oslabiť kľúčové sektory ruskej ekonomiky.
V