Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nemecko bude za ruský plyn platiť v eurách
1. 4. 2022
Nemecko bude aj naďalej platiť Rusku za plyn v eurách. Povedal to vo štvrtok nemecký kancelár Olaf Scholz. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Ako Scholz uviedol na tlačovej konferencii s rakúskym kolegom Karlom Nehammerom, ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi povedal, že Nemecko preverilo zmluvy s Ruskom v oblasti dodávok plynu a bude pokračovať v platbách v eurách a občas v dolároch.
Zároveň zopakoval, že dúfa, že Nemecku sa podarí odstrihnúť sa od ruských dodávok ropy a uhlia do konca roka, v prípade plynu však tento proces bude trvať dlhšie.
Nemecký kancelár tak potvrdil pozíciu Berlína, ktorý odmietol požiadavku Ruska začať platiť od apríla za dodávky ruského plynu v rubľoch. Putin vo štvrtok informoval, že podpísal dekrét, ktorý stanovuje, že od prvého apríla musia zahraniční odberatelia ruského plynu platiť za dodávky v ruskej mene.
"Ak budú chcieť nakúpiť ruský plyn, budú si musieť otvoriť v ruských bankách účty v rubľoch. Z týchto účtov sa od zajtra budú realizovať platby za dodávky plynu," uviedol Putin.
"Ak sa platby nezrealizujú, budeme to považovať za neuhradenie záväzkov, čo so sebou ponesie následky. Nám nikto nedodáva zadarmo a my tiež nemienime robiť charitu. To znamená, že súčasné kontrakty sa ukončia," dodal.
Podľa Nemecka, ako aj Francúzska je však požiadavka na platby v rubľoch neakceptovateľným porušením kontraktov a fakticky "sa rovná vydieraniu".
V
Česká národná banka zvýšili úrokové sadzby
1. 4. 2022
Banková rada Českej národnej banky dnes zvýšila základnú úrokovú sadzbu o 0,5 percentuálneho bodu na päť percent. Informovala o tom hovorkyňa centrálnej banky Markéta Fišerová.
Dôvodom rastu sadzieb je rastúca inflácia a s tým spojená snaha centrálnej banky tlmiť inflačné očakávania, teda že inflácia naďalej rýchlo porastie. Takto vysoko bola základná úroková sadzba v Česku naposledy v roku 2001. Zároveň dnes išlo o piate nadštandardné zvýšenie základnej sadzby o viac ako 0,25 percentuálneho bodu v rade za sebou. Ekonómovia dnešný krok centrálnej banky očakávali.
"Súčasný ekonomický vývoj vykazuje stagflačný trend, čo je všeobecne pre centrálne banky nepríjemná dilema. Avšak v situácii s veľmi nízkou mierou nezamestnanosti v tuzemskej ekonomike sa ČNB rozhodla klásť zatiaľ dôraz na boj s infláciou a obavy týkajúce sa ohrozenia rastu ekonomiky sú zatiaľ na druhej koľaji," uviedol hlavný ekonóm Českej bankovej asociácie Jakub Seidler. Dodal, že ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb už zrýchľovanie inflácie v tomto roku nezvráti.
ČNB dnes tiež zvýšila lombardnú sadzbu o 0,5 percentuálneho bodu na šesť percent. Lombardná sadzba je percentuálna sadzba, za ktorú si obchodné banky môžu požičať v centrálnej banke peniaze. Diskontnú sadzbu, na ktorú sú napríklad naviazané penále za nesplácané úvery, zvýšila rovnako o 0,5 percentuálneho bodu na štyri percentá.
Od sadzieb centrálnej banky sa odvíjajú úroky bankových vkladov a úverov. Podnikom vyššie úroky prinášajú drahšie úvery na investície a prevádzku, domácnostiam zase drahšie pôžičky na bývanie.
V
Ukrajina chce krajinám EÚ pomôcť vymaniť sa zo závislosti na Rusku
28. 3. 2022
Ukrajina ponúkla krajinám Európskej únie vlastné podzemné zásobníky plynu s cieľom zvýšiť ich strategické rezervy, čo by EÚ mohlo pomôcť vymaniť sa zo závislosti od dovozu plynu z Ruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko uviedol, že Ukrajina má najväčšie podzemné zásobníky plynu v Európe a je pripravená umožniť ich využitie krajinami Európskej únie.
Ako počas víkendu napísal na Facebooku, aj napriek vojenskej agresii Ruska Ukrajina naďalej zostáva v otázke energetickej bezpečnosti silným a dôveryhodným partnerom Európy.
Minister privítal, že Európska únia sa v reakcii na útok Ruska na Ukrajinu chce čo najskôr vymaniť zo svojej závislosti od ruského plynu, súčasťou čoho sú dohodnuté spoločné nákupy suroviny od ďalších dodávateľov. Ukrajina by k tejto solidarite mohla prispieť ponukou vlastných zásobníkov, dodal Haluščenko.
V
Únia sprísňuje pravidlá na antibiotiká v mäse
21. 3. 2022
Ešte v októbri prehrmela médiami správa o stiahnutí obrovského množstva bravčového mäsa zo známeho reťazca. U našich západných susedov to nariadil Český veterinárny úrad, pretože 17,5 tony prekročilo limity na antibiotiká až 60-násobne. Lidl tak nemal na výber a tovar pôvodom z Poľska zmizol z predajní. Okrem negatívneho vplyvu na naše zdravie tieto látky totiž významne vplývajú aj na životné prostredie.
Európska únia dlhodobo bojuje práve s týmto problémom. Už od roku 2006 obmedzuje používanie antibiotík u zvierat, avšak v tomto roku pravidlá ešte sprísnila. V rámci svojej Európskej zelenej dohody sa zaviazala znížiť použitie liečiv v živočíšnej výrobe o 50 percent do roku 2030. Niektoré krajiny s tým však môžu mať problém.
V