Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Klamlivé slogany o kozmetike majú zmiznúť
19. 4. 2013
Po potravinách a cigaretách chce Brusel stopnúť zavádzajúce reklamy na šampóny alebo krémy.
EK bude schvaľovať nariadenie, ktoré zakáže kozmetickým firmám používať reklamné sľuby, ktoré vedecky nedokážu.
Brusel chystá nové predpisy, ktoré budú reklamu a slogany na kozmetike regulovať.
Mali by zabezpečiť, aby tvrdenia požívané na obaloch, v marketingu či na ochranných známkach, nepripisovali výrobkom vlastnosti alebo funkcie, ktoré nemajú.
Očakáva sa, že novú reguláciu kozmetiky by mohli schváliť v máji alebo v júni. Platiť by mohlo od 11. júla.
Európske banky budú od januára silnejšie
16. 4. 2013
Banky v EÚ budú od 1. januára 2014 silnejšie.
Zmeny v snahe obmedziť riskantné špekulácie zavedú limity na bonusy bankárov, zvýšia kapitálové požiadavky pre banky, ktoré by sa tak mali ľahšie vyrovnať s krízami, a posilnia bankový dohľad.
Jedným z cieľov dosiaľ najrozsiahlejšej reformy bankového sektora v EÚ je uľahčiť poskytovanie úverov malým a stredným podnikom a stimulovať tak rast ekonomiky.
Nová právna úprava bude od bánk vyžadovať zverejňovanie dosiahnutých ziskov alebo strát, zaplatených daní a získaných dotácií podľa jednotlivých krajín, ako aj ich obrat a počet zamestnancov. Tieto údaje banky poskytnú EK už v roku 2014, od roku 2015 budú zverejňované.
Naše eurofondy sú ohrozené
10. 4. 2013
Slovensku hrozí, že nestihne vyčerpať 250 až 600 miliónov eur z eurofondov.
Ide o peniaze, ktoré malo Slovensko od EÚ vyčlenené v rámci programovacieho obdobia na roky 2007 až 2013. Aby sa scenár nestal aj realitou, vláda vytvorí pracovnú skupinu expertov. Expertná skupina má v priebehu mája pripraviť správu o tom, ako môže Slovensko a Európska komisia pracovať, aby zabezpečili väčšiu mieru pružnosti a zrealizovali efektívne míňanie sumy 250 až 600 miliónov eur.
V Európe stratili milióny ľudí prácu, hrozia sociálne nepokoje
10. 4. 2013
Od začiatku krízy v Európe pribudlo vyše desať miliónov nezamestnaných.
Zhoršujúca sa situácia na trhu práce zvyšuje nebezpečenstvo sociálnych nepokojov. V Európe je viac ako 26 miliónov nezamestnaných.
Problémy s hľadaním práce majú najmä mladí ľudia a ľudia s nízkou kvalifikáciou. Za posledných šesť mesiacov prišlo v Európskej únii o prácu viac milión ľudí.