Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Pätina Slovákov i Nemcov zápolí s chudobou, len na inej úrovni
4. 12. 2012
Ohrozených chudobou bola na Slovensku ohrozená pätina ľudí, podobne ako v Nemecku.
Príjem nemeckých chudobných je však vyšší ako slovenských.
Počet obyvateľov Európskej únie žijúcich na hranici chudoby alebo sociálneho vylúčenia vzrástol v roku 2011 na takmer 120 miliónov.
Podľa Eurostatu v roku 2011 žilo až 119,6 milióna ľudí alebo 24,2 percenta populácie 27 krajín EÚ na pokraji chudoby a sociálneho vylúčenia. V roku 2010 to bolo 23,4 percenta.
Medzi ľudí, ohrozených chudobou, Eurostat zaraďuje tých, ktorých disponibilný príjem je pod určitou hranicou, každý štát ju však má stanovenú v rôznej výške. V prípade Slovenska ide o 13 percent ľudí.
Podľa Eurostatu z 500 miliónov obyvateľov EÚ približne 17 percent žije z nízkeho príjmu, zatiaľ čo 9 percent žije vo veľkej chudobe.
Z eurozóny by sa malo dať vystúpiť
30. 11. 2012
Krajiny by mali mať možnosť vystúpiť z eurozóny, ak by chceli, bez toho, aby museli vystúpiť aj z Európskej únie. Povedal to holandský premiér Mark Rutte.
Chceme umožniť krajinám opustiť eurozónu, ak by sa tak rozhodli. Momentálne to možné nie je, krajina môže prestať používať euro iba vtedy, keď vystúpi z EÚ. Mali by sa preto súčasné zmluvy zmeniť.
Podľa súčasnej legislatívy EÚ pritom neexistuje žiaden spôsob, ako opustiť spoločnú menovú úniu. Napriek tomu existujú spôsoby, ako by európske úrady mohli z eurozóny vytlačiť národy ako Grécko, ktoré sú závislé na finančnej pomoci. Európske vlády sa však obávajú, že odchod Grécka by spustil domino efekt a viedol by k rýchlemu rozpadu celej menovej únie.
Brusel chce znížiť emisie o 80 až 95 percent
27. 11. 2012
Európska komisia predpokladá, že v roku 2050 sa zníži objem skleníkových emisií o 80 až 95 percent oproti roku 1990.
Už v roku 2020 by mal pritom objem týchto emisií oproti rovnakému obdobiu klesnúť o 20 percent. Vypláva to z Energetickej cestovnej mapy 2050. Ciele do roku 2020 a 2050 sú naozaj ambiciózne. Dokáže ich však Slovensko a EÚ splniť?
Väčšina energie, ktorú používame, je pomerne drahá, znečisťuje životné prostredie a veľkú časť energie musíme dovážať, čo nás robí závislými a zraniteľnými. Na vyriešenie nahromadených problémov potrebujeme spoločnú súčinnosť všetkých partnerov – súkromného sektora, národnej administratívy a európskych inštitúcií.
Na splnenie cieľov EÚ je potrebné mať aj dostatočné zdroje, a práve tých sa týkajú aktuálne tvrdé rokovania o rozpočte EÚ na roky 2014 až 2020.
Ceny benzínov v únii začali stúpať
22. 11. 2012
V Európskej únii začali benzíny v priemere dražieť a hodnota nafty mierne klesla.
Ani jedna zo zmien nepresiahla pol centu za liter. Slovensko je naďalej na 16. mieste v rebríčku najnižších cien benzínov v štátoch Európskej únie a na 17. mieste v rebríčku najnižších cien nafty.
Benzíny na Slovensku sú oproti priemeru únie lacnejšie o 7,3 centu za liter. Priemerná cena nafty v únii je v porovnaní s našou krajinou vyššia o 4 centy za liter. Benzíny bez daní majú na Slovensku o 0,2 centu za liter vyššiu hodnotu ako priemer v EÚ. Nafta bez daní je v našej krajine o 3,5 centu za liter drahšia oproti priemernej hodnote v únii.
V porovnaní s krajinami V4 a Rakúska má Slovensko najdrahšie benzíny s daňami. Nafta s daňami je drahšia len v Maďarsku. Benzíny a nafta bez daní sú na Slovensku v porovnaní s okolitými členskými krajinami najdrahšie.