Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Chorú ekonomiku EÚ má vyliečiť nevyskúšaný liek
20. 5. 2013
Škrtanie dlhov vťahuje krajiny používajúce spoločnú menu euro stále viac do recesie.
Zastaviť zvyšujúci sa počet nezamestnaných môže len opätovné oživenie výroby.
Začiatkom mája ECB pripustila, že môže vyskúšať v eurozóne doteraz nevyskúšaný liek. Odvtedy nabrala na obrátkach diskusia o možnosti znížiť depozitné sadzby ECB do mínusu a donútiť tak banky, aby nechali peniaze v ekonomike.
Tento krok by oslabil spoločnú menu euro, umožnil lacnejší vývoz, zlacnil financovanie štátnych dlhov a tiež by mohol zjednodušiť prístup firiem k úverom.
Euro kleslo voči doláru na šesťtýždňové minimum
16. 5. 2013
Euro reagovalo na nečakane veľký pokles ekonomiky eurozóny.
Spoločná európska mena voči doláru oslabila na šesťtýždňové minimum.
Poškodil ju nečakane veľký pokles ekonomiky eurozóny.
Euro oproti doláru kleslo o 0,3 % na 1,2883 USD/EUR. Oslabenie eura pomohlo dolárovému indexu, ktorý meria jeho hodnotu voči košu iných hlavných svetových mien.
Väčšina únie padla. Slovensko sa drží v pásme rastu
16. 5. 2013
Slovenská ekonomika rástla piatym najrýchlejším tempom v EÚ.
Väčšina krajín ukázala červené čísla rastu. Najväčší pokles HDP zaznamenali problémové krajiny eurozóny - Grécko, Cyprus a Portugalsko. V červenom pásme sa ocitla aj ČR.
Z najväčších európskych ekonomík sa do mínusu dostalo už aj Nemecko (-0,3 percenta). Ekonomika Slovenska vzrástla medziročne tempom 0,9 percenta. V menovom bloku je tak po Estónsku druhou najrýchlejšie rastúcou krajinou.
Dôvera v Európsku úniu klesá
14. 5. 2013
Dôvera v EÚ je medzi jej obyvateľmi stále nižšia, pričom najskeptickejší sú Gréci a najoptimistickejší Nemci.
Úniu pozitívne vníma v priemere 45 percent Európanov, minulý rok to však bolo až 60 percent. V Grécku EÚ verí len 33 percent opýtaných. Najväčší pokles zaznamenali vo Francúzsku - zo 60 percent minulý rok na 41 percent v súčasnosti.