Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovensko súhlasí s vytvorením samostatného rozpočtu eurozóny
29. 1. 2013
Slovensko súhlasí s diskusiou ohľadom vytvorenia samostatného rozpočtu krajín eurozóny.
S konkrétnym návrhom má prísť Európska komisia , pričom európski lídri sa k tejto otázke vrátia najskôr na júnovom summite. Predstaviteľom vlád a hlavám štátov EÚ sa na poslednom decembrovom summite nepodarilo prekonať názorové rozdiely na separátny eurorozpočet. Fiškálne konzervatívne štáty, ako sú Nemecko a Holandsko, vytrvalo lobovali proti tomuto návrhu.
Podľa Menového fondu eurozóna zostane tento rok v recesii
24. 1. 2013
MMF ešte pred tromi mesiacmi predpovedal rast hospodárstva eurozóny o 0,2 percenta.
MMF vo svojej najnovšej správe uviedol, že ekonomika eurozóny v roku 2013 zostane v recesii, hoci pôvodne predpovedal jej rast.
Globálna ekonomika podľa najnovšej predikcie fondu v tomto roku posilní o 3,5 % a v roku 2014 o 4,1 %, čiže o 0,1 percentuálneho bodu menej.
MMF predpokladá, že globálnu ekonomiku smerom nahor potiahnu najmä rozvíjajúce sa krajiny, a nie vyspelé štáty, ktoré sa ešte len vynárajú z recesie.
V eurofondoch patríme k najpomalším krajinám
23. 1. 2013
Spomedzi členských krajín EÚ sme na šiestom mieste od konca v čerpaní peňazí z Bruselu.
Slovensko je na chvoste v čerpaní eurofondov. Spomedzi európskej dvadsaťsedmičky sme ku koncu minulého roku obsadili nelichotivú 22. priečku. Celkovo sme podľa údajov Európskej komisie vyčerpali 4,7 miliardy eur, čo predstavuje 41 percent z celkového balíka, ktorý máme k dispozícii v rokoch 2007 až 2013.
Únia dá na chudobných milióny eur
21. 1. 2013
Namiesto múky a cestovín, ktorú dostávali ľudia v núdzi z Európskej únie, chystajú európski politici novú pomoc.
Na podporu chudobných navrhujú zriadiť fond, z ktorého by sa financovali nielen potraviny, ale aj iné tovary. V priebehu šiestich rokov by Slovensko malo z fondu dostať okolo 23 miliónov eur.
V Európskej únii dramaticky pribúda ľudí žijúcich v riziku chudoby či sociálneho vylúčenia. V súčasnosti ich je už 116 miliónov a tvoria 24,2 percenta európskej populácie. Na Slovensku sa počet ľudí ohrozených chudobou odhaduje na 700-tisíc.