Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovensko môže MMF požičať 1,5 miliardy eur
12. 6. 2013
Slovensko v prípade potreby poskytne MMF bilaterálnu pôžičku v maximálnej výške 1,56 miliardy eur.
Ide o iniciatívu na posilnenie kapacity fondu o 200 miliárd eur, ku ktorej sa zaviazali členské krajiny EÚ ešte v roku 2011.
Na celkovej sume sa budú členovia eurozóny podieľať 150 miliardami eur. Výška príspevku SR je vypočítaná na základe podielu na členských kvótach MMF.
V únii je priveľa vajec
10. 6. 2013
V celej EÚ je v súčasnosti prebytok vajec, čo sa prejavilo aj na ich cenách.
Slovenskí producenti slepačích vajec sa dostavajú na úroveň roku 2011, ktorý bol vysoko stratový.
Na Slovensku je aktuálne podľa údajov ÚHS 3,350 mil. nosníc, z čoho jedna z firiem avizovala zníženie ich počtu o 700 tis. kusov. Ak sa tak stane, predpokladaný pokles produkcie vajec odhadujú hydinári o 10 až 12 percent ročne.
Eurozóna by mala postupne budovať bankovú úniu
10. 6. 2013
ECB by mala zavádzať dozor nad bankami v eurozóne postupne.
Pod priamu kontrolu ECB sa má dostať zhruba 130 úverových ústavov, ktoré v menovej únii zodpovedajú za približne 80 % bankových aktív v celkovom objeme 25 biliónov eur. ECB by tak mohla zvážiť návrhy nemeckých predstaviteľov a bankovú úniu zavádzať postupne.
Lotyšsko bude mať euro
5. 6. 2013
Lotyšsko splnilo všetky podmienky na to, aby sa krajina začiatkom budúceho roka stala 18. členom eurozóny.
Pobaltská krajina v posledných troch mesiacoch roka 2012 zaznamenala najrýchlejší ekonomický rast v EÚ, keď jej hrubý domáci produkt medziročne narástol o 5,1 % a oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 1,3 %.